nazlostiť, -í, -ia, rozk. -zlosť/-zlosti dok. (koho, čo) vyvolať, zapríčiniť v niekom zlosť, hnev, urobiť zlostným, nahnevať: Jej úprimnosť a prudkosť ma nazlostili. (Gráf); n. psa
|| nazlostiť sa
1. (na koho, na čo i bezúredm.) stať sa zlostným, nahnevať sa: otec sa nazlostil na syna; Jano sa nazlostil. (Kuk.)
2. veľa sa zlostiť: Tá sa dosť nazlostila, že ma ten pes ráno zobúdza. (Tim.)
zlostiť, -í, -ia, rozk. zlosť/zlosti nedok. (koho, čo) vzbudzovať v niekom zlosť, hnev, popudzovať k zlosti, hnevať: Zlostila ma jeho posmešná zhovievavosť a prezývky. (Jes-á) Zlostilo ho, že nebol pozvaný na aristokratický večer. (Škult.) Viem, že ťa zlostilo, keď ťa druhý volal. (Taj.) z. psa;
opak. zlostievať, -a, -ajú;
dok. nazlostiť
|| zlostiť sa (na koho, na čo i bezpredm.) byť ovládnutý zlosťou, hnevom, hnevať sa, srdiť sa; rozčuľovať sa: z. sa sám na seba; Ja sa na svojho Paľa už ani nezlostím. (Tat.) Čo toľko vraví!? zlostí sa v duchu Saba. (Tim.) (Stará mať) sa zlostí pre polliter vína. (Taj.);
opak. zlostievať sa;
dok. nazlostiť sa