nešťastie -ia s.
1. príhoda so zlým zakončením, tragická udalosť, nehoda: železničné n., prihodilo sa mu n., zaviniť n. (v doprave)
2. zlé položenie, zlý údel, trápenie: pomáhať ľuďom v n-í, prenasleduje ho n.
□ dostať sa, prísť do n-ia
● stáť, vyzerať ako kopa, kôpka, hŕba n-ia strápene; → šťastie v n-í; šťastie v hre, n. v láske; n. nechodí po horách, ale po ľuďoch; n. (nikdy) nechodí samo;
na nešťastie → nanešťastie
nanešťastie, pís. i na nešťastie čast.
nešťastie -tia -tí s.
nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. ▶ vyjadruje poľutovanie, sklamanie, bezmocnosť a pod.; syn. žiaľ, bohužiaľ; op. našťastie, na šťastie: n. sa počasie veľmi zhoršilo; podujatie sa n. veľmi nevydarilo; Po nebohej mame som nanešťastie až príliš precitlivená. [K. Lászlová]; Mal som iba osem rokov, keď sme na nešťastie stratili mamičku. [A. Pauliny]
nešťastie -tia -tí s. 1. ▶ nečakaná, náhla udalosť so zlým (tragickým) koncom, nešťastná príhoda, nehoda: automobilové, letecké n.; nešťastia na cestách, na mori; obete banských nešťastí; následky prírodných nešťastí; vyšetrovať príčiny železničného nešťastia; prísť na miesto nešťastia; pri nešťastí zahynuli všetci členovia posádky 2. ▶ nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý, zlý stav: dostať sa, prísť do nešťastia; v nešťastí sa človek nesmie opúšťať; bol ľahostajný k cudziemu nešťastiu; Čoskoro sa na nich začali valiť aj iné nešťastia. [A. Habovštiak] ◘ fraz. byť/stáť/tváriť sa/vyzerať ako kôpka nešťastia pôsobiť utrápene; mať šťastie v nešťastí al. bolo to šťastie v nešťastí nepriaznivá situácia nemala tragický koniec; stretlo/stihlo ho nešťastie stalo sa mu niečo zlé; [to je] hotové nešťastie skutočný problém, starosť ◘ parem. nešťastie nechodí po horách [‚ ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; šťastie v kartách, nešťastie v láske ▷ na nešťastie ↗ nanešťastie
kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohroma • nešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastí • zmätok • chaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní
p. aj katastrofa
katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohroma • nešťastie: železničné nešťastie • dráma: prežiť drámu • tragédia: rodinná tragédia • rana • úder: strata matky bola preňho veľká rana • kalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamita • karambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambol • spúšť: hurikán spôsobil spúšť • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • expr. pliaga • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž. apokalypsa: apokalypsa vojny • kniž. kataklizma
nehoda nešťastná, nepríjemná udalosť • nešťastie: dopravná nehoda, dopravné nešťastie • havária: zahynúť pri havárii • zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zrážka vlakov • hovor. karambol (zrážka dopravných prostriedkov): byť svedkom karambolu • hovor. malér: zažiť malér
p. aj nešťastie 1
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
tragédia 1. dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom (op. komédia): Shakespearove tragédie, francúzska klasická tragédia • zastar. trúchlohra
2. neočakávaná udalosť so zlým zakončením: rodinná tragédia • katastrofa: živelná katastrofa • nešťastie: letecké nešťastie • dráma: prežiť drámu • pohroma: vojnová pohroma • rana • úder: strata otca bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • kniž.: apokalypsa • kataklizma
3. p. tragika
žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra
na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ
nešťastie, -a str.
1. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: zaviniť, zapríčiniť n., zabrániť n-iu, stalo sa, prihodilo sa (mu) n., zastihlo (postihlo, stihlo) ho n.; (autá) ženú sa na miesto nešťastia (Tat.); čaká ho n. stane sa mu, navštívilo, stretlo ho n. zastihlo, stalo sa mu
● stáť, vyzerať ap. ako hromádka (kôpka) n-ia o biedne vyzerajúcom človeku al. niekoľkých ľuďoch; na nešťastie na veľkú škodu, bohužiaľ: Na moje nešťastie hasiči mali ples. (Jes.); šťastie v n-í o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihne vždy človeka. Nešťastie nechodí (nikdy) samo (prísl.) po jednej nehode často nasleduje druhá.
2. nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, utrpenie, trápenie: doniesť, priviesť niekoho do n-ia, prísť, dostať sa do n-ia; tešiť sa, radovať sa z n-ia niekoho; národné n. (Škult.); Ty pokladáš za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu? (Kuk.); expr. Akoby sa na Janka navalila hora nešťastia (Mor.) veľké trápenie.
● hotové n. skutočná, naozajstná pohroma; v šťastí i (aj) v n-í za každých okolností, vždy; Ach, ty moje nešťastie, — pomyslela si Jonáška (Laz.) o človeku, ktorý spôsobuje trápenie
nešäščia, neščescí p. nešťastie
nešťastie s. (ňešťesťia, ňešťesťie, ňešäščia, ňešťasťá, ňešťesťá, neščescí) 1. csl tragická udalosť, nehoda; pohroma: Keť krava uhinula, nu to bolo už ňešťesťa̋ (Žaškov DK); Prosim ťa, hibaj, stalo sa zle, ňeščasťie! (Kráľ. Lehota LM); Ľebo drevo, na ktorom vraj obeseňedz viseu̯, iba ňešťasťia prináša (Zvol. Slatina ZVO); Takuo veľkuo ňešťesťia sa dotode v našej ďeďiňe ňestalo (V. Lom MK); Veliké neščescí íh zachiciu̯o, hrubá búrka (Záh. Bystrica BRA); Teda pri mladbe sa stávalo aj neščascí (Brestovany TRN); Uš tretie neštastie za mesádz hu stihlo (Val. Belá PDZ); Kedisi už dáuno stalo sa pokonča našiéj dzedzini veľiké neščascie (Mestečko PCH); Staľi śe fšeľijake ňeśčesca (Smižany SNV); Bo ke_dagdze pošol, ta doras še naňho dajake ňeščesce uvaľilo, ta ho ukušil pes (Brezina TRB); Tote ľetadla ľetaľi a ona hutori: „Ta tebe ešče šviňi treba, ňevidziž jake ňeščesce?!`` (Kokšov-Bakša KOŠ) F. pije jag ňeśčesce (Studenec LVO) - veľmi, nadmieru; nešäščia nechodží po hvarách, ale po ludžoch (Sása REV), neščastí nechodí po horách, ale po ludoch (Lukáčovce HLO) - ľuďom sa stávajú nehody; ňeščascié ňetreba hladat, príďe samo (Bošáca TRČ) - nehoda človeka sama prekvapí; jak ca raz začne neščascie prenasleduvac, nigdi nečakaj len jedno ale aspom tri (Trstie ILA) - po jednej nehode často nasledujú ďalšie 2. csl zlé položenie, zlý údel, trápenie: Jaj, to je ňešťesťia, gdo sa takto už oddá (pitiu) (Benice MAR); No a to bívala strašná haňba i ňešťasťá, ná akože, prespanka v dome (Žaškov DK); Aľe vieťe akí boľi posmešní ľuďia, aj v ňešťasťí sa ešťe vismievaľi (Lešť MK); To bolo jeho neščastí (Sereď GAL); Že sa vrátid domóv nesmím, že bi to bolo neščastí (Sv. Peter p. Váh. HLO); Take ňeśčejsce na nas prišlo, že ňeznam co sebe počac (Žalobín VRN); Ľem same ňeśčesce prišlo s tebu do mojeho domu (Kanaš PRE) F. ža̋dno ňešťesťa̋ ňetrvalo naveki (Jasenová DK) - každé trápenie raz pominie; jedneho ňešťasťa̋ je druhieho šťesťa̋ a jedneho šťesťa̋ je druhiemu ňešťasťa̋ (Jasenová DK) - o ľudskej škodoradosti; rovnakú sitáciu každý znáša inakšie; stála jak kópka ňešťasťá (Lapáš NIT) - bola veľmi utrápená; ňeceš śe cudzemu ňeśčescu, bo tvojo za chriptem (Dl. Lúka BAR) - nebuď škodoradostný, lebo nevieš, čo sa prihodí tebe 3. myj, jtrenč nervová choroba, padúcnica, epilepsia: Ten je chudák, mává neščastí (Turá Lúka MYJ); ňeščascié (Bošáca TRČ)
neštesťá, neštestia, neštestie p. nešťastie
nešťastie [-šťast-, -štest-, -ščast-, -ščest-, -ščesc-, -sčest-; -ie, -ia, -á, -í] s 1. zlé položenie, nepriaznivý stav, zlý životný údel, trápenie: w každem cžasu sstiesty y nesstiesty nasseho (BAg 1585); takowy cžlowek bywsse in magno honore, než sam sebe to nesstesti okowal (BREZANY 1595); o, neštěstí, neštěstí; prneslos’ me k žalosti (ASL 1603-04); pritele ne w sstesty, než w geho nesstesty mass casto nawsstewowat (BV 1652); sam pred gednow zemyanskow osobow wiznal, mluwicze: Lebo mna nesstastia tatam nyeslo (TURIEC 17. st); nech ňesstasťá wezme tú babu - pomislil sebe králowič (DS 1795) F. prísť, priviesť, uviesť, (u)padnúť do n-ia prísť, dostať sa, priviesť do úbohého položenia: potomczi mogi do neštesti prissli (BUDATÍN 1698); drak pekelny do nesstesty priwedel prwnich rodicuw nassich (SJ 18. st); hriessnik y ludi sprawedliwich do nesstesti uwesti može (MS 1758); kdis szem padel do nyescsesti, csinya zo mnye poszmehi (CPM 1768); kdiž gsy mel upadati do nesstesti, ga gsem teba warowal (SQ 1781); n. duše hriech: tehotne zeny aby nesstesty dusse se pozbawity mohly (AgS 1708) 2. nešťastná príhoda, udalosť, nehoda: (otec) ma gim (deťom) zase dati wsseczko gegich materze zbozy bud gemw dostale od nessczestie, aneb od geho zasluhy (ŽK 1473); nesstesty a prihoda se gemu stala (BREZNIČKA 1585); dokud služj sstestj, umeg starost vestj, aby te nepotkalo nesstesti (BV 1652); w wogně mohlo by se něco pamětihodného prihoditi, nesstěsti gest lacné (NK 1721); skrze nesstastya od ohna pyly podwaskeg, čo zhorelo (PODVAŽIE 1730)