nežiaduci -ca -ce príd. ▶ ktorého prítomnosť, uskutočnenie, dosiahnutie a pod. si nikto neželá, nikto nepožaduje, nechcený, neželateľný, nepotrebný; op. žiaduci: n. jav, stav, vplyv; n. účinok lieku; nežiaduca reakcia, zmena; nežiaduce prejavy dieťaťa; považovať niečo za nežiaducu konkurenciu; zabrániť nežiaducej publicite; je nežiaduce, aby aby vlastnil ďalšieho psa; nariadenie vlády upravuje prípustné množstvá nežiaducich látok v krmivách; Dievča potrebuje po operácii pokoj, aby nenastali nežiaduce komplikácie. [M. Čeretková-Gállová] □ práv. nežiaduca osoba označenie osoby z iného štátu, ktorej pobyt (zotrvanie) v danej krajine al. vstup do danej krajiny je z rozličných dôvodov neprijateľný, vylúčený, neželaná, nechcená osoba, persona non grata