nebohý príd. zomretý, mŕtvy: už je n.; Šaty boli po nebohej matke. (Ondr.);
spodst. nebohý, -ého m. mŕtvy človek;
nebohá, -ej ž. mŕtva žena: Kňaz sa naklonil nad nebohého. (Hor.) Nemal citu a lásky ani k nebohej. (Vans.)