Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

nechať dok.

1. nezasiahnuť do deja, stavu, dopustiť, aby sa niečo stalo, robilo, nezabrániť v niečom: n. niekoho odísť, n. horieť svetlo; n-j ho, nech sa spamätá; on to tak nen-á zasiahne

2. odísť od niekoho, niečoho (a ponechať tam), zanechať, ponechať, opustiť: n. deti doma samy, n. dom bez dozoru; n-la ho žena

3. nevziať so sebou, uložiť, odložiť; uschovať (na neskoršie): n. list pre niekoho, n. kabát v šatni; n. si peniaze na horšie časy

4. prestať sa s niečím zaoberať, prerušiť, zanechať: n. štúdiá, fajčenie; n-š to! prestaň! nerob to! nedotýkaj sa! ap.

5. zabudnúť: v robote zistil, že (si) n-l doma kľúče

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane (ako znak), zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n-l veľký majetok

7. ponechať (význ. 1): n. si peniaze (iba pre seba); n-j mi to, to je moje! dieťa si n-la matka

8. prenechať (význ. 1): synovi n-l dom; n-l mu to za polovičnú cenu predal; n-te mi z tých koláčov

9. dať vybaviť, zveriť: všetku robotu n-li mne, na mňa; n. niečo na náhodu; n-j to na mňa! postarám sa o to

10. nespráv. vo význ. rozkázať, určiť: n. si ušiť šaty, správ. dať si ušiť šaty; n. pozdravovať, správ. dať pozdravovať

● n-li ho pri tom nevyvracali mu to; oči mohol n. na tom, na ňom so záľubou, žiadostivo hľadel; to sa musí n.! výraz uznania; n. niečo tak prestať sa zaoberať s niečím; n-j si to pre seba! nepovedz to ďalej;

nedok. nechávať -a

ponechať dok.

1. nechať v nezmenenom stave, podržať: p. si všetky peniaze, p. rozhodnutie v platnosti

2. prenechať (význ. 1), prepustiť: p. vedenie prác inému

3. (za)nechať na niekoho, na niečo: p. niečo náhode, byť p-ný (sám) na seba

● p. svojmu osudu nestarať sa; p. niečo bokom, stranou nevšímať si; p. niekomu voľnú ruku, voľné pole dať možnosť samostatne konať;

nedok. ponechávať¹ -a

prenechať dok.

1. vzdať sa v niečí prospech, postúpiť: p. bratovi dom

2. ponechať, nechať: pomstu p-l osudu; rozhodnutie p-m na vás;

nedok. prenechávať -a

vynechať dok.

1. (omylom al. úmyselne) nevziať do úvahy, neuviesť, obísť: v-l celú stranu, v-li ho zo zoznamu

2. vymeškať: v. prednášku; nev-á príležitosť, aby navštívil rodinu

3. prerušiť pravidelnú činnosť, zlyhať: motor v-l;

nedok. vynechávať -a

zanechať dok. nechať (význ. 2, 4, 6): z. dieťa doma samo; z. zlozvyky; z. po sebe siroty; z. niekomu majetok nechať ako dedičstvo; z. stopy;

nedok. zanechávať -a

znechať sa dok. spoľahnúť sa: rád sa z-á na iných;

nedok. znechávať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

nechať ‑á ‑ajú dok.

ponechať ‑á ‑ajú dok.

prenechať ‑á ‑ajú dok.

vynechať ‑á ‑ajú dok.

zanechať ‑á ‑ajú dok.

znechať sa ‑á ‑ajú dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať sa p. zveriť sa 2

nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať si • podržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názor • uchovať si • zachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienku • zastaráv. zadržať si

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísť • hovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správou • zájsť (si) • hovor. zaskočiť (si) • zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátom • skočiť (si): ešte si skočí po cigarety • expr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal ho • predbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus

vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavíra • zameškať • zmeškať • premeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéry • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednášku • premárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívu • povymeškávať • povynechávať • pozameškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo i s neurč.) nezmeniť daný stav, nezrušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasiahnuť do deja, nezabrániť, dovoliť, pripustiť: Nechajte Mrventu, nech sa rozhodne, či bude držať s nami. (Krno) Len vy nechajte svet, ako je. (Karv.) Pani farárka nechala všetko, ako bolo. (Vans.); n. dvere, obloky otvorené; n. niekoho dlho čakať, n. niekoho slobodne odísť, n. (celú noc) horieť lampu; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa o tom; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. si narásť bradu

● n. niečo (niekoho) na pokoji, n. niečo (niekoho) tak nevšímať si, nezasahovať do niečoho; nechať niečo (niekoho) stranou, bokom nezaoberať sa niečím (niekým), nevšímať si niečoho (niekoho); n. niečo (niekoho) niečím (niekým) prestať sa zaoberať niečím (niekým); n. niekoho v blate, n. niekoho v úzkych nepomôcť v zlej situácii;

2. (koho, čo) vzdialiť sa, odísť od niekoho (od niečoho), nezostať, nezotrvať, nezdržať sa pri niekom (pri niečom), v blízkosti niekoho (niečoho), opustiť: Nechal Bertíka pri peci a zašiel k zábradliu. (Hor.); n. niekoho doma samého; n. dom, deti bez dozoru; nechala ho milá, žena; pren. hovor.: nechal ma vlak zmeškal som; rozum ho nechal, pamäť, trpezlivosť ho nechala stal sa nerozumným, neschopným pamätať, netrpezlivým; V kartách som nechal majetok. (J. Kráľ) prehral som

● hovor.: mať, ísť oči na niekom (na niečom) n. veľmi obdivovať, nevedieť sa vynadívať na niekoho (na niečo); n. niekde (pri niečom) zuby, dušu zomrieť, byť usmrtený; n. niekde (pri niečom) zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosť;

3. (koho, čo) odložiť, uložiť, nevziať so sebou, k sebe: n. deti u susedov (a odísť napr. do kina), n. niekde list, odkaz pre niekoho

● hovor. n. niekomu niečo na očiach uložiť, položiť na viditeľné, prístupné miesto;

4. hovor. (čo, koho) nechať (si) odložiť na iný, neskorší čas; odročiť: Čo môžeš urobiť dnes, na zajtra si nenechaj! (porek.)

5. (čo) prerušiť, prestať niečo konať: Nechali svoju prácu. (Jégé) Karty nechal, lumpovanie, pitie tiež. (Tim.) Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála. (Jégé)

6. (čo) zanechať po sebe, spôsobiť niečo: n. po sebe stopy, n. po sebe neporiadok; Nechala strašná vojna veľa takýchto príhod. (Pláv.) Také kravské chvosty nechajú poriadnu stopu. (Ráz.)

7. (čo, čo komu) neodňať, nevziať; ponechať: Boli radi, že im aspoň holý život nechali. (Jégé) Vyberie drobce, iba srdiečko nechá a vták môže zasa do hrnca. (Ráz.) Ani handier nepredávajú, teraz i handry si nechajú. (Kuk.) Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj! (Ráz.); n. najlepšie jedince na plemeno;

8. (čo komu) dať, odovzdať, prepustiť: Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť, keď nemám to komu nechať? (Kuk.)

9. (čo, koho na koho, na čo) zveriť, spoľahnúť sa s niečím, dať niekomu vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu; Všetko nechal som na ženu. (Taj.)

● hovor.: n. niekomu niečo na vôľu dovoliť slobodne, podľa vlastného uváženia konať; n. niekoho (niečo) naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nepostarať sa o opateru, o dozor ap.; n. niekoho (niečo) napospas niekomu (niečomu) na ľubovôľu;

nedok. nechávať

|| nechať sa

1. (na koho, na čo) zveriť sa, spoľahnúť sa: No už sa len na mňa nechaj! (Taj.)

● hovor. n. sa naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nestarať sa o seba;

2. zostať, zotrvať (v nejakom stave): Pri chuti sa len nechajte. (Sládk.) Nemôže predsa takto sa nechať. (Kuk.);

nedok. k 1 nechávať sa

nechávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho čo i s neurč.) nemeniť daný stav, nerušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasahovať do deja, nebrániť, dovoľovať, pripúšťať: n. niekoho v neistote, v zaostalosti, n. svetlo horieť do noci;

2. (koho, čo) vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, od niečoho, nezostávať pri niekom, pri niečom, v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať: Možno si vo chvíľke uvedomila, čo tu všetko nechávajú. (Hor.); n. mesto za sebou (napr. pri ceste autom); pren. pamäť, trpezlivosť, sila ap. ho necháva slabne mu pamäť, stáva sa netrpezlivým, slabne; Nechávate tam (v hostincoch) svoje peniaze (Jégé) míňate.

3. (koho, čo) odkladať, ukladať, nebrať so sebou, k sebe: Kľúčiky by nemal nechávať hlásnik vo veži. (Tim.)

4. hovor. (čo, koho) nechávať (si) odkladať na iný, neskorší čas; odročovať: n. si niečo na inokedy, na budúci deň;

5. (čo) prerušovať, prestávať niečo konať: n. prácu;

6. (čo) zanechávať po sebe, spôsobovať: V koľajach nechávajú (kolesá) po sebe stopy. (Heč.)

7. (čo, komu) neodnímať, nebrať, ponechávať: n. niekomu život; Máme vajec plný kôš, ale tie si nechávam pre deti. (Heč.)

8. (čo komu) dávať, odovzdávať, prepúšťať: n. niekomu svoj podiel;

9. (čo, koho na čo, na koho) zverovať sa, spoliehať sa s niečím, dávať vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;

dok. nechať

|| nechávať sa (na koho, na čo) zverovať sa, spoliehať sa: n. sa na náhodu, na osud;

dok. nechať sa

ponechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho; komu čo) podržať v pôvodnom stave, na pôvodnom mieste, neodstrániť odniekaľ, nechať: p. úrodu na poli; Tak ma ponechali v prvom ročníku. (Kuk.); p. niekomu voľnosť; Keby mu aspoň košele ponechali. (Kuk.) Vidieckym obciam má sa ponechať voľba úradnej reči. (Vlč.)

2. (komu čo) prenechať, prepustiť: Vedenie práce ponechal jednému z tovarišov. (Kuk.) Ak treba niečo povedať, ponechaj to mne. (Stod.)

● p. niekomu voľné pole nerobiť prekážky, ustúpiť;

3. (koho, čo komu, čomu, na koho, na čo) nechať, zanechať niekoho, niečo na niekoho, na niečo: p. niečo náhode; Bol ponechaný na opateru starej Katy. (Jégé) Nesmieme ho ponechať len na jeho vôľu. (Podj.) Ponechal to na okolnosti. (Kuk.)

4. zastar. (čo, koho) vynechať, zanechať, opustiť: Túto otázku Tichý neponechal, keď aj každý rok neprišla na skúške do reči. (Taj.); zbojstvá, ktoré neponechal, ani keď sa oženil (Taj.); Ponechala ho trpezlivosť. (Dobš.);

nedok. ponechávať¹, -a, -ajú

prenechať, -á, -ajú dok. (čo, koho komu, čomu; čo na koho) dať, postúpiť, odovzdať, zveriť: Ona to maliarstvo s ľahkým srdcom prenechá svojim malým umelcom. (Urb.) Meško prenechá peknú Socovskú šviháckemu Balassovi. (Ráz.) Pani Kláru prenechal jej osudu. (Jégé) Pomstu prenechajte len na mňa. (Fel.);

nedok. prenechávať, -a, -ajú

vynechať, -á, -ajú dok.

1. (čo) nezúčastniť sa na nejakej pravidelne vykonávanej činnosti, vymeškať, zameškať: v. hodinu, prednášku; v. pracovný deň; Starostlivo chodí na kázne. Ani jednu by nevynechal. (Al.) Jedával veľmi chutne, zriedkakedy vynechal ktorú misu. (Kuk.)

2. (koho, čo) obísť, nevziať do úvahy: Rechtor sa hnevá, že vynechali jeho paniu. (Tim.)

3. (čo) neuviesť, preskočiť v nejakom texte al. v reči: Báseň je opatrená poznámkou „vynechať“ (Brez.) „Líza, vy tu?!“ povie, vynechajúc slovo slečna. (Tim.)

4. hovor. zastaviť sa v nejakej činnosti, zlyhať: Motor zachrčal a vynechal. (Bod.); pren. expr. vynechalo mu to (o pamäti) zabudol na niečo;

nedok. vynechávať, -a, -ajú

zanechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho) odísť od niekoho, ponechať bez opory, bez pomoci, opustiť: Za ním pošla i vdova, zanechajúc jediné dieťa. (Vaj.) Keď ste ma zanechali, (moje srdce) prestalo biť za vás. (Tim.)

2. (čo) opustiť nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: Andrejovi bolo voľnejšie, keď pri Podmoklí zanechal hranicu. (Vaj.) Otec zanechal svetličku svojej dcéry. (Škult.)

3. (čo) vzdať sa, zriecť sa niečoho, opustiť: z. svoje zlozvyky; Zanechajme detské hračky. (Čaj.)

4. (čo, koho, čo komu, koho na koho) poručiť ako dedičstvo; odkázať, nechať: Dlhov viac nežli šupák na streche zanechal. (kal.) Nevychovanú Marinku po sebe zanechal. (Kal.) Starí si umienili zanechať potomstvu pamiatku. (Kuk.) Na koho zanechám svoju manželku? (Záb.)

5. (čo) spôsobiť, nechať (stopu): z. v niekom hlboký, nezabudnuteľný dojem; z. na niečom nepriaznivé stopy;

6. zried. (čo) odložiť, nechať: Kde si zanechala rukavice? (Smrek.);

nedok. zanechávať, -a, -ajú

|| zanechať sa opustiť sa, rozísť sa: Či sa zoberú teraz, keď sa za mladi zanechali. (Tim.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať dokonavé sloveso
(ja) nechám VKdsa+; (ty) necháš VKdsb+; (on, ona, ono) nechá VKdsc+; (my) necháme VKdpa+; (vy) necháte VKdpb+; (oni, ony) nechajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nechal VLdsam+; (ona) nechala VLdsaf+; (ono) nechalo VLdsan+; (oni, ony) nechali VLdpah+;
(ty) nechaj! VMdsb+; (my) nechajme! VMdpa+; (vy) nechajte! VMdpb+;
(nejako) nechajúc VHd+;

nenechať dokonavé sloveso
(ja) nenechám VKdsa-; (ty) nenecháš VKdsb-; (on, ona, ono) nenechá VKdsc-; (my) nenecháme VKdpa-; (vy) nenecháte VKdpb-; (oni, ony) nenechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenechal VLdsam-; (ona) nenechala VLdsaf-; (ono) nenechalo VLdsan-; (oni, ony) nenechali VLdpah-;
(ty) nenechaj! VMdsb-; (my) nenechajme! VMdpa-; (vy) nenechajte! VMdpb-;
(nejako) nenechajúc VHd-;

neponechať dokonavé sloveso
(ja) neponechám VKdsa-; (ty) neponecháš VKdsb-; (on, ona, ono) neponechá VKdsc-; (my) neponecháme VKdpa-; (vy) neponecháte VKdpb-; (oni, ony) neponechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neponechal VLdsam-; (ona) neponechala VLdsaf-; (ono) neponechalo VLdsan-; (oni, ony) neponechali VLdpah-;
(ty) neponechaj! VMdsb-; (my) neponechajme! VMdpa-; (vy) neponechajte! VMdpb-;
(nejako) neponechajúc VHd-;

neprenechať dokonavé sloveso
(ja) neprenechám VKdsa-; (ty) neprenecháš VKdsb-; (on, ona, ono) neprenechá VKdsc-; (my) neprenecháme VKdpa-; (vy) neprenecháte VKdpb-; (oni, ony) neprenechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprenechal VLdsam-; (ona) neprenechala VLdsaf-; (ono) neprenechalo VLdsan-; (oni, ony) neprenechali VLdpah-;
(ty) neprenechaj! VMdsb-; (my) neprenechajme! VMdpa-; (vy) neprenechajte! VMdpb-;
(nejako) neprenechajúc VHd-;

nevynechať dokonavé sloveso
(ja) nevynechám VKdsa-; (ty) nevynecháš VKdsb-; (on, ona, ono) nevynechá VKdsc-; (my) nevynecháme VKdpa-; (vy) nevynecháte VKdpb-; (oni, ony) nevynechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevynechal VLdsam-; (ona) nevynechala VLdsaf-; (ono) nevynechalo VLdsan-; (oni, ony) nevynechali VLdpah-;
(ty) nevynechaj! VMdsb-; (my) nevynechajme! VMdpa-; (vy) nevynechajte! VMdpb-;
(nejako) nevynechajúc VHd-;

nezanechať dokonavé sloveso
(ja) nezanechám VKdsa-; (ty) nezanecháš VKdsb-; (on, ona, ono) nezanechá VKdsc-; (my) nezanecháme VKdpa-; (vy) nezanecháte VKdpb-; (oni, ony) nezanechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezanechal VLdsam-; (ona) nezanechala VLdsaf-; (ono) nezanechalo VLdsan-; (oni, ony) nezanechali VLdpah-;
(ty) nezanechaj! VMdsb-; (my) nezanechajme! VMdpa-; (vy) nezanechajte! VMdpb-;
(nejako) nezanechajúc VHd-;

neznechať dokonavé sloveso
(ja) neznechám VKdsa-; (ty) neznecháš VKdsb-; (on, ona, ono) neznechá VKdsc-; (my) neznecháme VKdpa-; (vy) neznecháte VKdpb-; (oni, ony) neznechajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neznechal VLdsam-; (ona) neznechala VLdsaf-; (ono) neznechalo VLdsan-; (oni, ony) neznechali VLdpah-;
(ty) neznechaj! VMdsb-; (my) neznechajme! VMdpa-; (vy) neznechajte! VMdpb-;
(nejako) neznechajúc VHd-;

ponechať dokonavé sloveso
(ja) ponechám VKdsa+; (ty) ponecháš VKdsb+; (on, ona, ono) ponechá VKdsc+; (my) ponecháme VKdpa+; (vy) ponecháte VKdpb+; (oni, ony) ponechajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ponechal VLdsam+; (ona) ponechala VLdsaf+; (ono) ponechalo VLdsan+; (oni, ony) ponechali VLdpah+;
(ty) ponechaj! VMdsb+; (my) ponechajme! VMdpa+; (vy) ponechajte! VMdpb+;
(nejako) ponechajúc VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

sprenechať dk koho zanechať na voľný priebeh niekoho: túto zdrawú radu opowrhla nemúdra a kterú k žádostám gsem sprenechal pt 1778;
-ávať ndk: Feničaná až do priewozu Gadatánského kupčyce, žáden národ nezprenecháwagú pt 1778 neobchádzajú