Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

negramotný príd.

1. kt. nevie písať ani čítať, op. gramotný: n. človek analfabet

2. pejor. nevzdelaný v niečom, nekultivovaný: n. postoj;

negramotne prísl.: n. sa správať;

negramotnosť -i ž.: boj proti n-i; pejor. spoločenská n.

negramotný -ná -né príd.

negramotný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý nevie čítať ani písať; syn. analfabetický; op. gramotný: krajina s veľkým počtom negramotných obyvateľov; učiť negramotné deti
2. 2. st. -nejší ▶ nemajúci základné vedomosti, skúsenosti v niečom, ktorému chýba schopnosť vykonávať istú činnosť; op. gramotný: počítačovo n. pracovník; politicky negramotní mladí ľudia; technologicky negramotné pracovné sily; Bude potrebné digitálne negramotnejšiu časť divákov oslovovať klasickými typmi programov. [HN 2006]

negramotný príd. ‹sl + r›

1. nevediaci čítať a písať (op. gramotný): n-é dieťa

2. expr. nevzdelaný, nepoučený: n. diletant;

negramotne prísl.;

negramotnosť -ti ž.

negramotný príd.

1. nevediaci čítať a písať: n. človek, n-é obyvateľstvo;

2. expr. prejavujúci neobratnosť, nevzdelanosť, nevycvičenosť, nekultivovanosť v niečom: n. v politike; n. výtvor;

negramotne prísl. k 2 negramotnosť, -ti ž.

negramotný príd.
1. nov. expr. ktorý sa nenaučil čítať a písať: Do školi ňechodzil, zostal ňegramotni (Okruhlé GIR); Ten cigan taki ňegramotni (Petrovany PRE)
2. šar expr. nešikovný: Ta co śi taki ňegramotni?! (Torysa SAB)
3. expr. hlúpy, sprostý: U nás jesto velé negramotnih ludží (Kameňany REV); ňegramotní človek (Hor. Lehota DK)