nehmotne prísl. ▶ bez hmotnej, materiálnej podstaty: n. pôsobiaca socha; n. podporiť priateľa; Predmety dostávali až éterický nádych a takmer nehmotne sa vznášali vo vzduchu. [Sme 1999]
nehmotný príd. nepozostávajúci z hmoty, duchovný: ľudia so svojimi vyššími, nehmotnými žiadosťami (Šolt.); Hľadel na Lili ako na nehmotný prízrak. (Gab.);
nehmotne prísl.;
nehmotnosť, -ti ž.