Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ho3 G i A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: spýtaj sa ho [chlapca, dieťaťa] na to; zavolaj ho sem; pristúpil k zábradliu a chytil sa ho; skontrolujte ventilátor a očistite ho od prachu; porov. i ↗ jeho3, neho
jeho3 G i A (v postavení s dôrazom a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: j. [chlapca, dieťaťa] sa to vôbec netýka; j. sa ani nepýtaj; prečo ste potrestali práve jeho?; porov. i ↗ ho3, neho
nehoda -dy nehôd ž. ▶ náhla nešťastná udalosť s nepríjemnými následkami, materiálnymi škodami, zraneniami ľudí, často i smrteľnými: vážna, tragická n.; automobilová, motocyklová, letecká, železničná n.; hromadná, reťazová dopravná n. havária; spôsobiť, utrpieť, zaviniť nehodu; skúmať, vyšetrovať okolnosti, príčiny nehody; odstraňovať následky nehody; vrátiť sa, vyviaznuť bez nehody; Aj mňa sem-tam postihnú nehody a tresty. [S. Rakús]; Stačila by menšia nehoda a loď by bola odsúdená na skazu. [V. Krupa]
nehodár -ra pl. N -ri m. hovor. 1. ▶ kto viackrát spôsobil dopravnú nehodu: vodiči nehodári; Osobnostné charakteristiky typické pre nehodárov sú bližšie mužom ako ženám. [NP 1983] 2. ▶ príslušník dopravnej polície vyšetrujúci dopravné nehody, nehodovkár: n. v reflexnej veste; na miesto nehody boli vyslaní nehodári a vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci 3. ▶ kto bol odsúdený za spôsobenú dopravnú nehodu: otvorené väzenské oddelenie, kde sedia nehodári
nehoden [-d-] nehodna nehodno pl. N mužský živ. nehodni mužský neživ., ženský a stredný nehodny príd. menný tvar k nehodný iba v prísudku al. doplnku kniž. (i koho, čoho) ▶ nezasluhujúci si niečo, nehodný: je n. takej pocty, pozornosti; Slová starenky zneli ako materské rozkazy; zatratený, života nehoden, kto by ich neposlúchol. [Ľ. Ondrejov]
nehodne prísl. zried. ▶ nevyhovujúc istým normám, požiadavkám, neprimerane niečomu, nedôstojne, zle: Toho pána, čo sa nehodne nazýva biskupom, opľujeme. [A. Hykisch]; Jedol chlieb a pil Pánov kalich nehodne. [Anton Hlinka]
nehodník -ka pl. N -íci G -kov m. kniž. zried. ▶ nehodný, mravne zlý človek, naničhodník, ničomník (často ako nadávka): odíď preč, n. jeden!; smie hýriť s nehodníkom? [T. Klas] ▷ nehodnica -ce -níc ž.: odsúdiť nehodnicu
neho G a A (v postavení po predložke) osobného zámena on, G (v postavení po predložke) osobného zámena ono ↗ on: nehnevaj sa na neho; všetci okolo neho sa zabávajú; predložila pred neho plný tanier; všetko závisí od neho; sadni si vedľa neho; stáva sa z neho dospelý muž; Nevyčaríš z mokrého dreva piesne. Nebudú z neho husle. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Keď zhasne oheň, to akoby slnce zhaslo. Zamrzneme bez neho. [Sln 1972]; porov. i ↗ jeho3, ho3