Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, závažnosť, ako je zvyčajné: m. tovar, m-é dielo;

menejcennosť -i ž.: komplex m-i


najmenej

I. čísl. zákl. neurč. i prísl. (3. st. k málo) vyj. najmenší počet, resp. najmenšiu mieru, op. najviac(ej): n. stromov; n. jesť, n. známy

o to n. v tom nie je problém

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj (krajnú mieru ap.) k vete al. výrazu, prinajmenej, aspoň: to musí robiť n. inžinier

2. ani najmenej hovor. expr. v odpovedi na otázku vyj. dôrazný zápor, vonkoncom nie: nehanbíš sa?ani n.


nejako zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom, dajako, voľajako; akosi: musíme n. prejsť


nejaký zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť vlastností, dajaký, voľajaký: nájsť si n-ú robotu; n. človek istý

2. vyj. približnú mieru al. počet, dajaký: máš n-é peniaze? počkať n. rok; na n. čas na istý čas


nejasný príd.

1. nie dosť viditeľný, nezreteľný: n-é obrysy, n-á snímka

2. (významovo) nepresný, neurčitý; nezrozumiteľný: n. obsah, n-á predstava, predtucha

3. nie (dosť) zvučný, zastretý: n. hlas, zvuk;

nejasno, nejasne prísl.: n. vidieť; n. tušiť; n. znieť;

nejasno vetná prísl.: je n. okolo výletu;

nejasnosť -i ž.

1. iba jedn. k nejasný

2. niečo nejasné: v článku je veľa n-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Brunej [‑n‑] ‑a m. (štát); Brunejčan ‑a mn. ‑ia m.; Brunejčanka ‑y ‑niek ž.; brunejský
Guinea-Bissau Guiney-Bissau D a L Guinei-Bissau ž. — neskl. s. (štát); Guinejčan-Bissaučan Guinejčana-Bis­saučana mn. Guinejčania-Bis­saučania m.; Guinejčanka-‑Bissaučanka Guinejčanky-‑Bissaučanky Guinejčaniek-‑Bissaučaniek ž.; guinejsko-‑bissauský
Guinea ‑ey D a L ‑ei ž. (štát); Guinejčan ‑a mn. ‑ia m.; Guinejčanka ‑y ‑niek ž.; guinejský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jazyk Západnej púšte → pitjantjatjara


mineja -e ž. ‹r < g› cirk. (vo vých. cirkvách a u unitárov) bohoslužobná kniha obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku


neomelanézština, tok pisin m. (novoguinejský pidžin) pidžinizovaný variant angličtiny s prímesou slov z miestnych jazykov, tichomorských jazykov, v malej miere z malajčiny a nemčiny, ktorý sa kreolizoval; jeden z troch národných (úradných) jazykov štátu Papua-Nová Guinea (popri angličtine a hiri motu)


novoguinejský pidžin → neomelanézština


pitjantjatjara [-ťanťaťa-] ž. (jazyk Západnej púšte) austrálsky jazyk z pama-nyungskej rodiny používaný v Západnej Austrálii a v Severnom teritóriu patriaci medzi najrozšírenejšie domorodé jazyky


pyrenejský príd. ‹VM› vzťahujúci sa na Pyreneje (horstvo na pomedzí Francúzska a Španielska): poľn. p. dobytok žltočerveného, zlatožltého až bieložltého sfarbenia, s mäsovou úžitkovosťou, rozšírený v špan. Pyrenejach; kynol. p. pes; zool. kozorožec p.; bot. horec p. modrofialový, vyskytujúci sa v subalpínskom pásme, niekedy na skalách

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dávnejšie p. prv 2


doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

4. p. vopred 1


rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1


tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viactým skôrtým väčšmiešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmitým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostaťnietonieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiťnár.: otobôž (Jesenská)potobôžtýmbôž (Hviezdoslav)


vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2


zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Guinea [vysl. gvínea], -y, 3., 6. p. -i ž.

1. územie na záp. pobreží Afriky; štát na tomto území;

2. Nová G. ostrov na sever od Austrálie;

guinejský príd.: geogr. G. záliv, G-á republika


menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, menší význam, menšiu závažnosť, podradný: m-é odrody rastlín, m-á práca, m. tovar; duševne, telesne, rozumove m. človek;

menejcenne prísl.;

menejcennosť, -ti ž.: komplex m-i; mať pocit m-i


menejhodnotný príd. majúci menšiu hodnotu, menejcenný, podradný: m. tovar


menej p. málo


mineja, -e, -í ž. bohoslužba kniha pravoslávnych a uniatov, v ktorej sú obradné spevy podľa jednotlivých mesiacov


nemenej i nie menej prísl. rovnako, práve tak, nemenej: niemenej milá ruka (Jégé); niemenej dôležitý spis (Vlč.); Niemenej vábil ho barok Karlovho chrámu. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abdikačný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abdikačný; (bez) abdikačného; (k) abdikačnému; (vidím) abdikačného; (o) abdikačnom; (s) abdikačným;

(štyria) abdikační; (bez) abdikačných; (k) abdikačným; (vidím) abdikačných; (o) abdikačných; (s) abdikačnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) abdikačný; (bez) abdikačného; (k) abdikačnému; (vidím) abdikačný; (o) abdikačnom; (s) abdikačným;

(dva) abdikačné; (bez) abdikačných; (k) abdikačným; (vidím) abdikačné; (o) abdikačných; (s) abdikačnými;


ženský rod

(jedna) abdikačná; (bez) abdikačnej; (k) abdikačnej; (vidím) abdikačnú; (o) abdikačnej; (s) abdikačnou;

(tri) abdikačné; (bez) abdikačných; (k) abdikačným; (vidím) abdikačné; (o) abdikačných; (s) abdikačnými;


stredný rod

(jedno) abdikačné; (bez) abdikačného; (k) abdikačnému; (vidím) abdikačné; (o) abdikačnom; (s) abdikačným;

(dve) abdikačné; (bez) abdikačných; (k) abdikačným; (vidím) abdikačné; (o) abdikačných; (s) abdikačnými;


abecedný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abecedný; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedného; (o) abecednom; (s) abecedným;

(štyria) abecední; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedných; (o) abecedných; (s) abecednými;


mužský rod, neživotné

(jeden) abecedný; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedný; (o) abecednom; (s) abecedným;

(štyri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


ženský rod

(jedna) abecedná; (bez) abecednej; (k) abecednej; (vidím) abecednú; (o) abecednej; (s) abecednou;

(tri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


stredný rod

(jedno) abecedné; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedné; (o) abecednom; (s) abecedným;

(tri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


aberačný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) aberačný; (bez) aberačného; (k) aberačnému; (vidím) aberačného; (o) aberačnom; (s) aberačným;

(štyria) aberační; (bez) aberačných; (k) aberačným; (vidím) aberačných; (o) aberačných; (s) aberačnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) aberačný; (bez) aberačného; (k) aberačnému; (vidím) aberačný; (o) aberačnom; (s) aberačným;

(tri) aberačné; (bez) aberačných; (k) aberačným; (vidím) aberačné; (o) aberačných; (s) aberačnými;


ženský rod

(jedna) aberačná; (bez) aberačnej; (k) aberačnej; (vidím) aberačnú; (o) aberačnej; (s) aberačnou;

(tri) aberačné; (bez) aberačných; (k) aberačným; (vidím) aberačné; (o) aberačných; (s) aberačnými;


stredný rod

(jedno) aberačné; (bez) aberačného; (k) aberačnému; (vidím) aberačné; (o) aberačnom; (s) aberačným;

(dve) aberačné; (bez) aberačných; (k) aberačným; (vidím) aberačné; (o) aberačných; (s) aberačnými;


abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dvaja) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(traja) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(dvaja) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(štyri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(dve) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dvaja) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(traja) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyria) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(dve) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dvaja) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(traja) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyria) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dve) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(dve) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyria) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(dvaja) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(traja) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(štyri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(štyri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(tri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


abnormálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálneho; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(štyria) abnormálni; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálnych; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšieho; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(štyria) abnormálnejší; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejších; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšieho; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyria) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejších; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) abnormálny; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálny; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dva) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jeden) abnormálnejší; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejší; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jeden) najabnormálnejší; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejší; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(dva) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


ženský rod

(jedna) abnormálna; (bez) abnormálnej; (k) abnormálnej; (vidím) abnormálnu; (o) abnormálnej; (s) abnormálnou;

(tri) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedna) abnormálnejšia; (bez) abnormálnejšej; (k) abnormálnejšej; (vidím) abnormálnejšiu; (o) abnormálnejšej; (s) abnormálnejšou;

(tri) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedna) najabnormálnejšia; (bez) najabnormálnejšej; (k) najabnormálnejšej; (vidím) najabnormálnejšiu; (o) najabnormálnejšej; (s) najabnormálnejšou;

(dve) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;


stredný rod

(jedno) abnormálne; (bez) abnormálneho; (k) abnormálnemu; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnom; (s) abnormálnym;

(dve) abnormálne; (bez) abnormálnych; (k) abnormálnym; (vidím) abnormálne; (o) abnormálnych; (s) abnormálnymi;


(jedno) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejšieho; (k) abnormálnejšiemu; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejšom; (s) abnormálnejším;

(dve) abnormálnejšie; (bez) abnormálnejších; (k) abnormálnejším; (vidím) abnormálnejšie; (o) abnormálnejších; (s) abnormálnejšími;


(jedno) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejšieho; (k) najabnormálnejšiemu; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejšom; (s) najabnormálnejším;

(štyri) najabnormálnejšie; (bez) najabnormálnejších; (k) najabnormálnejším; (vidím) najabnormálnejšie; (o) najabnormálnejších; (s) najabnormálnejšími;

rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme žarnovica 1589; kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj bv 1652; kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj mbf 1721; (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby turiec 1754; páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili ukk 1768; imperito: rad poručim ld 18. st; černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru pr 18. st
• tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka sin 1678; homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu ks 1763; podobnj z podobnjm rád se spolčuge vp 1764 vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste hl 17. st; wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne rg 18. st; nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi pr 18. st
• nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj sin 1678; po mokrem magj čerwen rad prssj pr 18. st
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky žk 1477; ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam b. štiavnica 1598; ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo malženice 1621; aveo scire: rád bych weďel ks 1763; rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima asl 1790
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma ms 1758; aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala br 1785; já tia ze srdcza rada mam sns 1786; Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil pv 18. st
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla šimonovany 1556; rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili bielsko 1668
II.
radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal šariš 1455; tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela asl 1603; trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce kob 1666; (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli ms 1758; mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy gp 1782; koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu pr 18. st
III.
radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy bratislava 1646; radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass bv 1652; (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil krupina 1692; ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila asl 1781
P atpn Radyk badíne 1135 cdsl; Radiszlav radislav v trenčíne 1208; tpn Radichov radošovce 1216 cdsl; Radoma 1272 vso


radnej p.
rád


samoznejúca ž gram samohláska: gednásobná samozňegjcý gest: a, e, i, o, u, y; duplowaná samozňegjcý gest: á, é, ó, ú, j, ý; rozďelení liter: této litery bywagj rozďelené a) na samozňegjcé, nebožto hlasyté litery, b) na spoluzňegjcé nebožto ňemé litery gt 1780


spoluznejúci [-jí-], čes
spoluzníci príd
1. kt. jednako znie, má rovnakú podobu: paronymus: spolúznjci; consonus: spolúznjci ks 1763; consonus: spoluznjcy, podobný hlas magjcý grp 1771
o o tem tež králu narozeném kúri angelské piseň powjdagú, spoluznjcyma vsti wychwalugycy blr 18. st jednohlasne
2. majúci spoločný rytmus, súzvuk, spoločné znenie, symfonický: symphoniacus: spolúznjci, spolúhučny, spolúspewny ks 1763; subst
s. m kto spoločným hlasom volá, ozýva sa: prosba spoluznegících nemagíca mnohem newládnegšá gest bn 1790;
s-a [-i] ž gram spoluhláska, konsonant: gména, které wycházegj na spoluzněgjce (:okrem ženských ď, ň, ť, ž:) gsau mužské, tak: tento zub, slaup; samozněgjce, gak též spoluzněgjce nemagj se we wyslowenj wespolek promeniti gt 1780
o dupplowané spoluzněgjce gsau ostregssjho nežli gednásobné a předcházegjcý samozněgjcá neywjc krátkeho wymluwenj, ku přjkladu: radda gt 1780 zdvojená spoluhláska; gednásobná spoluzněgjcý gest, která gen z gedné spoluzněgjcý powstáwá gt 1780 jednoduchá spoluhláska; složené spoluzněgjce gsau, kde wjc spoluzněgjcých spolu stogj gt 1780 akékoľvek zoskupenie spoluhlások v slove; rozlučiteľné, nerozlučiteľné s. spoluhlásková skupina v slove s možnosťou al. nemožnosťou ich oddelenia (v rámci slabiky): gestli dwě aneb wjc rozlaučitedlných spoluzněgjcých mezy dwúma hlasytýma stogj, tehdy bere se gen poslednj k nasledugjcý sylabe, ku přjkladu: půst-nj, tan-ce; nerozlaučitedlné spoluzněgjce gsau, které spolu zretedlně múžu wyslowené býti, gestli se k nim samozněgjcý postawj, ku přjkladu: bl, br, cl gt 1780

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Brňeg Brňeg dňesňegší dňesňegší méneg méneg negak negak negakí negakí negako negako negápňe negápňe negápní negápní

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
661 Horná Ves PD/TC tekov.
1773, 1786 Félfalu, Hornejsa, 1808 Felfalu, Horněysa, Horní Wes, 18631902 Felfalu, 19071913 Ófelfalu, 1920 Horná Ves, Hornejsa, 1927– Horná Ves
1046 Kostolná Ves PD/TC nitr.
1773 Kostolnafalva, Kostolnadorff, Kostolnejsa, 1786 Kosztolnafalwa, Kosztolnejsza, 1808 Kosztolnafalva, Kostolnowejsa, Kostolnejsa, 18631907 Kosztolnafalu, 1913 Kisegyházas, 1920 Kostolná Ves, Kostolnejsa, 1927– Kostolná Ves
1100 Krásna Ves BN/TC trenč.
1773 Krasznan, Krasnany, 1786 Kraszna, 1808 Krászna, Krásná, Krásná Wes, 1863 Krászna, 18731902 Kraszna, 19071913 Bánkaraszna, 1920 Krásna Ves, Krásnejsa, 1927– Krásna Ves

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko BENEJOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 42×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 7×;
SLIEPKOVCE, okr. MICHALOVCE – 7×;
UDAVSKÉ, okr. HUMENNÉ – 5×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
HRABOVEC NAD LABORCOM, okr. HUMENNÉ – 3×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 2×;
PLECHOTICE, okr. TREBIŠOV – 2×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LASTOVCE, okr. TREBIŠOV – 1×;
PETROVCE NAD LABORCOM, okr. MICHALOVCE – 1×;
VOJČICE, okr. TREBIŠOV – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko BENEJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 48×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
UDAVSKÉ, okr. HUMENNÉ – 11×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 7×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
PETROVCE NAD LABORCOM, okr. MICHALOVCE – 4×;
SLIEPKOVCE, okr. MICHALOVCE – 4×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
HRABOVEC NAD LABORCOM, okr. HUMENNÉ – 2×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 2×;
PLECHOTICE, okr. TREBIŠOV – 2×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
LASTOVCE, okr. TREBIŠOV – 1×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
VYŠNÉ OPÁTSKE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko BEŠENEJOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 2×;

Priezvisko BEŠENEJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;

Priezvisko ČERNEJKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

Priezvisko ČERNEJKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;

Priezvisko ČERNEJOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 19, v lokalitách:
SLAVNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
BOLEŠOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 3×;
KAZIMÍR, okr. TREBIŠOV – 3×;
ZEMPLÍNSKE JASTRABIE, okr. TREBIŠOV – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
ILAVA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
KAŠOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
NOVOSAD, okr. TREBIŠOV – 2×;
PRUSKÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 2×;
SVIDNÍK, okr. SVIDNÍK – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
HRAŇ, okr. TREBIŠOV – 1×;
KAMENIČANY, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 1×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ČERNEJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 37×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
SLAVNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 8×;
KAZIMÍR, okr. TREBIŠOV – 5×;
NOVOSAD, okr. TREBIŠOV – 4×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
BOLEŠOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 3×;
ILAVA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
KAMENIČANY, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
PRUSKÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
KAŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 1×;
ZEMPLÍNSKE JASTRABIE, okr. TREBIŠOV – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum ČERVENEJ ARMÁDY I v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KRÁĽOVSKÝ CHLMEC
Urbanonymum ČERVENEJ ARMÁDY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 27):
BÁNOV; BUŠINCE; DIVIAKY (TURČIANSKE TEPLICE); HURBANOVO; KALNÁ (KALNÁ NAD HRONOM); KLENOVEC; KOKAVA NAD RIMAVICOU; LEVICE; LEVOČA; NOVÁKY; PALÁRIKOVO; PREŠOV; RUŽOMBEROK; SEČOVCE; SENEC; SOBRANCE; STARÉ MESTO (BRATISLAVA); ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY; TURANY; TURČIANSKE TEPLICE; VEĽKÉ KAPUŠANY; VEĽKÝ BLH; VEĽKÝ KRTÍŠ; VEĽKÝ KÝR; VRÁBLE; ŽELOVCE; ŽEMBEROVCE

Urbanonymum NÁBREŽIE ČIERNEJ VODY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DEDINKA PRI DUNAJI (NOVÁ DEDINKA)
Urbanonymum NÁMESTIE ČERVENEJ ARMÁDY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVCE
Urbanonymum UL. ČERVENEJ ARMÁDY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ ŠTIAVNICA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

menej: →speex →vorbis
najmenej: →speex →vorbis
nejako: →speex →vorbis
nejaký: →speex →vorbis
nejasný: →speex →vorbis
nejeden: →speex →vorbis
nejesť: →speex →vorbis
nejestvovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor