neochotný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neochotný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ neprejavujúci dostatok ochoty, úsilia, vôle niečo urobiť, niekomu vyhovieť, pomôcť, vyjsť v ústrety; svedčiaci o tom; op. ochotný: n. personál; n. úradník, čašník; neochotná obsluha; neochotné predavačky; n. prístup ku klientom; jeho pohyby boli pomalé a neochotné; ľudia sú stále neochotnejší čokoľvek podpisovať; Modistka sa zrazu premenila. Jej hlas sa stal neochotný, až podráždený. [J. Johanides]
neochotný neprejavujúci dostatok chuti, vôle urobiť niečo pre niekoho (op. ochotný) • neúslužný: neochotný, neúslužný predavač
neochotný príd. nemajúci dostatok snahy, ochoty, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu, urobiť niečo, prejavujúci nechuť: n. človek; Je neochotná do domácich prác. (Šolt.);
neochotne prísl.
neochotný príd. nemajúci dostatok ochoty: Vnúčencom zme kupuvali, čo zme mohli, ale hrube sa ňeochotné voči nám! (Lapáš NIT); neochotne prísl.: Spraví čo kážem, ale ňeochotňe, šak to viďím! (Golianovo NIT)
neochotný príd neprejavujúci ochotu na niečo; pomalý; lenivý: morosus: neochotny, wáhawy; instrenuus: neochotny, leniwy, maky, wáhawy (KS 1763); tardus: neochotný (PD 18. st); -e prísl: frigidissime: wélmy studeňe, leniwe, neochotňe (KS 1763); tarde, invito: neochotňe (PD 18. st); -osť ž neochota; lenivosť: gestli bi richtar aneb bergmister z neochotnosti satisfactiu prodluhowal, tehda in fl 24 ma bitj postrafani (CA 17. st E); lentitudo: neochotnost, wáhawost (KS 1763); neochotnost k službam božjm (HeT 1775)