Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

nepokoj -a m.

1. stav napätia, nedostatok pokoja, nepokojnosť: duševný n., pociťovať n.

2. prejav nespokojnosti, rozruch: vypukli n-e

3. hovor. zotrvačníkové koliesko v hodinách;

nepokojný príd.

1. k 1, 2: n. človek, sen; n-á noc

2. rušný, búrlivý: n-é časy, n-é more;

nepokojne prísl.: n. spať;

nepokojnosť -i ž. nepokoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

nepokoj ‑a m.; nepokojný; nepokojne prísl.; nepokojnosť ‑i ž.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

nepokoj -ja pl. N -je m. 1. iba sg. ▶ stav duševnej nerovnováhy, napätia, podráždenosti; syn. nepokojnosť: cítiť duševný, telesný, večný n.; vniesť do mysle, srdca niekoho nový n.; narastá v nej neurčitý vnútorný n.; Poznala už tieto náhle návaly nepokoja a vždy vtedy vstala a chodila do úmoru. [V. Mináč]; Plný nepokoja, úzkosti a obáv som vyrazil do ľudoprázdnych ulíc. [B. Šikula]; V celom tele, v každom pohybe rúk sa mu usídlil radostný nepokoj. [R. Dobiáš]; Dobrá kniha často vie v človeku umocniť sen, vyvolať tvorivý nepokoj, ponúknuť inšpiráciu. [HN 2007]
2. obyč. pl. nepokoje ▶ všeobecný rozruch vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného; masový prejav nespokojnosti, nesúhlasu, odporu, vzbury: sociálne, občianske, študentské nepokoje; vlna, príčina nepokojov; pretrvávajúce rasové nepokoje v regióne; podnecovať protivládne nepokoje; Posilnením hliadok počas futbalového zápasu predišla polícia akýmkoľvek nepokojom zo strany fanúšikov. [Sme 1997]

nepokojne 2. st. -nejšie prísl. ▶ pociťujúc a prejavujúc nepokoj, duševné napätie, rozrušenie, podráždenosť; op. pokojne: n. prešľapovať na mieste; n. sa prehadzovať na posteli; n. chodiť hore-dolu; už celé týždne n. spáva; Mladšia mala tmavé oči, nepokojne si nás obzerala. [Ľ. Ondrejov]; Duchom som už nebola celkom prítomná, duša sa mi začala čoraz nepokojnejšie chvieť. [E. Farkašová]

nepokojnosť -ti ž. ▶ stav duševného napätia, rozrušenia, podráždenosti, nedostatok pokoja; syn. nepokoj; op. pokojnosť: prejavovať n.; n. pacienta zhoršila jeho zdravotný stav; naša n. sa len stupňovala; chronická otrava olovom môže spôsobiť bolesti hlavy, n., dlhotrvajúcu únavu, problémy s pamäťou

nepokojný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je v stave duševného napätia, rozrušenia, psychickej nerovnováhy, neistoty, nevyrovnaný, rozháraný; svedčiaci o tom; op. pokojný, tichý: n. človek; nepokojná duša, povaha; v hlave mu vírili nepokojné myšlienky; je zo dňa na deň nepokojnejšia; Z nepokojného sna ho prebudil tlmený, ale vytrvalý buchot. [A. Baláž] □ lek. syndróm nepokojných nôh vôľou neovládateľné a nepotlačiteľné nutkanie pohybovať nohami (obyč. v noci), porucha centrálnej nervovej sústavy
2. ▶ vyznačujúci sa (masovými) prejavmi nespokojnosti, nesúhlasu s niečím, plný nepokoja, napätia; op. pokojný: nepokojná doba, situácia; chudobná, nepokojná krajina; nepokojné pohraničné oblasti; zástup bol čoraz nepokojnejší
3. ▶ neprestajne sa pohybujúci (z miesta na miesto), pohyblivý; op. pokojný: má nepokojné ruky, nevie, čo s nimi; Apatická tvár ožila, nepokojné oči začali víriť ako vyplašené ryby. [D. Kováč]; Roztrasené ruky neudržali opraty a nepokojnejší fako zastrečkoval. [J. Špaček]; Vari preto som bol veľmi živé a nepokojné dieťa, ktorému sa nohy nikdy nezastavili. [LT 2001]
4. ▶ ktorý je v prudkom pohybe, ustavične al. rýchlo sa meniaci, plný nepokoja, zvratov; syn. búrlivý; op. pokojný, tichý: seizmicky n. región; nepokojná hladina mora; noc bola nepokojná, s dlhotrvajúcou búrkou; mať pohnutý a n. život; Dostanem sa až k spenenej riave, bujnej a nepokojnej ako jarné túžby. [B. Bobáková]

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou

nepokojnosť p. zmätok 1, nepokoj 1

nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosť • znepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenie • nervozita • podráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosť • neistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistote • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • zmätok (strata duševného pokoja)

p. aj zmätok 1

2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbroje • rozruch: v miestnosti nastal rozruch • vrenie: spoločenské vrenie • expr. hrmavica: strhla sa hrmavica • kniž. kvas: revolučný kvas

nervozita zvýšená nervová dráždivosť • nervóza • nervóznosť: nervozita, nervóza, nervóznosť pred skúškami • podráždenosť • nepokoj: pociťovať podráždenosť, nepokoj • vzrušenie: od vzrušenia nemôže zaspať • horúčka: cestovná horúčka

p. aj nepokoj 1

obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosť • tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí • úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť • nepokoj • znepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou • strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

nepokoj, -a m.

1. duševné, vnútorné rozrušenie, vzrušenie: cítiť, pociťovať n.; Do duše sa mu vkráda nepokoj. (Hor.)

2. rozruch, pobúrenie, prejav nespokojnosti: vyvolať n. v spoločnosti; vznikli, vybuchli n-e; Sladký je život pre večný svoj nepokoj. (Sládk.)

3. hovor. súčiastka hodiniek (stále sa pohybujúci zotrvačník)

nepokojiť, -í, -a nedok. kniž. (koho) znepokojovať: Nie je pekne nepokojiť ľudí. (Kuk.) Srdce ho nepokojí a mučí žiaľom a láskou. (Tim.)

|| nepokojiť sa znepokojovať sa: Dieťa sa nepokojilo. (Šolt.)

nepokojný príd.

1. prejavujúci duševný nepokoj, rozrušenie, rozruch, svedčiaci o nepokoji: n. človek, n. duch, n. temperament, n-é sny, n. spánok, n-á noc;

2. veľmi pohyblivý, stále sa pohybujúci: n-é oči; Nepokojné nôžky mihotajú sa po chodníku. (Jil.)

3. búrlivý: n-é more, n-é časy;

nepokojne prísl.;

nepokojnosť, -ti ž. nepokoj