Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

nepokoj -a m.

1. stav napätia, nedostatok pokoja, nepokojnosť: duševný n., pociťovať n.

2. prejav nespokojnosti, rozruch: vypukli n-e

3. hovor. zotrvačníkové koliesko v hodinách;

nepokojný príd.

1. k 1, 2: n. človek, sen; n-á noc

2. rušný, búrlivý: n-é časy, n-é more;

nepokojne prísl.: n. spať;

nepokojnosť -i ž. nepokoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nepokoj ‑a m.; nepokojný; nepokojne prísl.; nepokojnosť ‑i ž.

nepokoj -ja pl. N -je m. 1. iba sg. ▶ stav duševnej nerovnováhy, napätia, podráždenosti; syn. nepokojnosť: cítiť duševný, telesný, večný n.; vniesť do mysle, srdca niekoho nový n.; narastá v nej neurčitý vnútorný n.; Poznala už tieto náhle návaly nepokoja a vždy vtedy vstala a chodila do úmoru. [V. Mináč]; Plný nepokoja, úzkosti a obáv som vyrazil do ľudoprázdnych ulíc. [B. Šikula]; V celom tele, v každom pohybe rúk sa mu usídlil radostný nepokoj. [R. Dobiáš]; Dobrá kniha často vie v človeku umocniť sen, vyvolať tvorivý nepokoj, ponúknuť inšpiráciu. [HN 2007]
2. obyč. pl. nepokojevšeobecný rozruch vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného; masový prejav nespokojnosti, nesúhlasu, odporu, vzbury: sociálne, občianske, študentské nepokoje; vlna, príčina nepokojov; pretrvávajúce rasové nepokoje v regióne; podnecovať protivládne nepokoje; Posilnením hliadok počas futbalového zápasu predišla polícia akýmkoľvek nepokojom zo strany fanúšikov. [Sme 1997]


nepokojne 2. st. -nejšie prísl. ▶ pociťujúc a prejavujúc nepokoj, duševné napätie, rozrušenie, podráždenosť; op. pokojne: n. prešľapovať na mieste; n. sa prehadzovať na posteli; n. chodiť hore-dolu; už celé týždne n. spáva; Mladšia mala tmavé oči, nepokojne si nás obzerala. [Ľ. Ondrejov]; Duchom som už nebola celkom prítomná, duša sa mi začala čoraz nepokojnejšie chvieť. [E. Farkašová]


nepokojnosť -ti ž. ▶ stav duševného napätia, rozrušenia, podráždenosti, nedostatok pokoja; syn. nepokoj; op. pokojnosť: prejavovať n.; n. pacienta zhoršila jeho zdravotný stav; naša n. sa len stupňovala; chronická otrava olovom môže spôsobiť bolesti hlavy, n., dlhotrvajúcu únavu, problémy s pamäťou


nepokojný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1.ktorý je v stave duševného napätia, rozrušenia, psychickej nerovnováhy, neistoty, nevyrovnaný, rozháraný; svedčiaci o tom; op. pokojný, tichý: n. človek; nepokojná duša, povaha; v hlave mu vírili nepokojné myšlienky; je zo dňa na deň nepokojnejšia; Z nepokojného sna ho prebudil tlmený, ale vytrvalý buchot. [A. Baláž]lek. syndróm nepokojných nôh vôľou neovládateľné a nepotlačiteľné nutkanie pohybovať nohami (obyč. v noci), porucha centrálnej nervovej sústavy
2. ▶ vyznačujúci sa (masovými) prejavmi nespokojnosti, nesúhlasu s niečím, plný nepokoja, napätia; op. pokojný: nepokojná doba, situácia; chudobná, nepokojná krajina; nepokojné pohraničné oblasti; zástup bol čoraz nepokojnejší
3.neprestajne sa pohybujúci (z miesta na miesto), pohyblivý; op. pokojný: má nepokojné ruky, nevie, čo s nimi; Apatická tvár ožila, nepokojné oči začali víriť ako vyplašené ryby. [D. Kováč]; Roztrasené ruky neudržali opraty a nepokojnejší fako zastrečkoval. [J. Špaček]; Vari preto som bol veľmi živé a nepokojné dieťa, ktorému sa nohy nikdy nezastavili. [LT 2001]
4.ktorý je v prudkom pohybe, ustavične al. rýchlo sa meniaci, plný nepokoja, zvratov; syn. búrlivý; op. pokojný, tichý: seizmicky n. región; nepokojná hladina mora; noc bola nepokojná, s dlhotrvajúcou búrkou; mať pohnutý a n. život; Dostanem sa až k spenenej riave, bujnej a nepokojnej ako jarné túžby. [B. Bobáková]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistotepochybapochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechutréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trémuzmätoknepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokojrozpakypomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykovanerozhodnosťostýchavosťhanblivosťrozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou


nepokojnosť p. zmätok 1, nepokoj 1


nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosťznepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenienervozitapodráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosťneistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistotetieseň: zmocňuje sa ho tieseňzmätok (strata duševného pokoja)

p. aj zmätok 1

2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbrojerozruch: v miestnosti nastal rozruchvrenie: spoločenské vrenieexpr. hrmavica: strhla sa hrmavicakniž. kvas: revolučný kvas


nervozita zvýšená nervová dráždivosť • nervózanervóznosť: nervozita, nervóza, nervóznosť pred skúškamipodráždenosťnepokoj: pociťovať podráždenosť, nepokojvzrušenie: od vzrušenia nemôže zaspaťhorúčka: cestovná horúčka

p. aj nepokoj 1


obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätkunepokojnepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosťneistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistotazmäteniezmätenosť: ovládlo ma zmätenietréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trémuexpr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätokchaos: spôsobiť chaos v dopravezmätenosť: zmätenosť pomerovzhon: odísť vo veľkom zhonepoplach (náhly zmätok): vyvolať poplachrozruch: spôsobiť rozruchneporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovanínesúlad: nesúlad v manželstvedezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizáciadezorientáciadezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosťanarchia: anarchia vo výrobepanika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikaexpr. kucapaca: nastala kucapacaexpr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrmaexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr.: balamutagalamutamotanicamotaninamotaniskomrvenica: motanica ľudí, motanina problémovexpr.: hurhajhuriavk: robiť hurhajexpr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinechovor. expr. babylon: veľkomestský babylonhovor. expr. džungľahovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. rodeohovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovaťexpr. bengálhovor. expr.: meľamela: v krčme bola včera meľa, melahovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiášhovor. expr. mišmaškniž.: mätežmätenicamätenina: mätež jazykovkniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák)kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopakzastar. surmia (Vajanský)zastar. surmita (Zúbek)kniž. konfúzia: myšlienková konfúziazastar. zmuta (Vajanský)kniž. mumraj (Zúbek)zastaráv. zmätenie (Vajanský)hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordelsubšt. herberg: má doma herbergsubšt. paseka: bola tam hotová pasekasubšt. magľajz


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nepokoj, -a m.

1. duševné, vnútorné rozrušenie, vzrušenie: cítiť, pociťovať n.; Do duše sa mu vkráda nepokoj. (Hor.)

2. rozruch, pobúrenie, prejav nespokojnosti: vyvolať n. v spoločnosti; vznikli, vybuchli n-e; Sladký je život pre večný svoj nepokoj. (Sládk.)

3. hovor. súčiastka hodiniek (stále sa pohybujúci zotrvačník)


nepokojiť, -í, -a nedok. kniž. (koho) znepokojovať: Nie je pekne nepokojiť ľudí. (Kuk.) Srdce ho nepokojí a mučí žiaľom a láskou. (Tim.)

|| nepokojiť sa znepokojovať sa: Dieťa sa nepokojilo. (Šolt.)


nepokojný príd.

1. prejavujúci duševný nepokoj, rozrušenie, rozruch, svedčiaci o nepokoji: n. človek, n. duch, n. temperament, n-é sny, n. spánok, n-á noc;

2. veľmi pohyblivý, stále sa pohybujúci: n-é oči; Nepokojné nôžky mihotajú sa po chodníku. (Jil.)

3. búrlivý: n-é more, n-é časy;

nepokojne prísl.;

nepokojnosť, -ti ž. nepokoj

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nepokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nepokoj
G (bez) nepokoja
D (k) nepokoju
A (vidím) nepokoj
L (o) nepokoji
I (s) nepokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) nepokoje
G (bez) nepokojov
D (k) nepokojom
A (vidím) nepokoje
L (o) nepokojoch
I (s) nepokojmi

nepokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nepokoj
G (bez) nepokoja
D (k) nepokoju
A (vidím) nepokoj
L (o) nepokoji
I (s) nepokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) nepokoje
G (bez) nepokojov
D (k) nepokojom
A (vidím) nepokoje
L (o) nepokojoch
I (s) nepokojmi

nepokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nepokoj
G (bez) nepokoja
D (k) nepokoju
A (vidím) nepokoj
L (o) nepokoji
I (s) nepokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) nepokoje
G (bez) nepokojov
D (k) nepokojom
A (vidím) nepokoje
L (o) nepokojoch
I (s) nepokojmi

nepokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nepokoj
G (bez) nepokoja
D (k) nepokoju
A (vidím) nepokoj
L (o) nepokoji
I (s) nepokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nepokoje
G (bez) nepokojov
D (k) nepokojom
A (vidím) nepokoje
L (o) nepokojoch
I (s) nepokojmi

nepokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nepokoj
G (bez) nepokoja
D (k) nepokoju
A (vidím) nepokoj
L (o) nepokoji
I (s) nepokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nepokoje
G (bez) nepokojov
D (k) nepokojom
A (vidím) nepokoje
L (o) nepokojoch
I (s) nepokojmi

nepokojnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nepokojnosť
G (bez) nepokojnosti
D (k) nepokojnosti
A (vidím) nepokojnosť
L (o) nepokojnosti
I (s) nepokojnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) nepokojnosti
G (bez) nepokojností
D (k) nepokojnostiam
A (vidím) nepokojnosti
L (o) nepokojnostiach
I (s) nepokojnosťami

nepokojnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nepokojnosť
G (bez) nepokojnosti
D (k) nepokojnosti
A (vidím) nepokojnosť
L (o) nepokojnosti
I (s) nepokojnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nepokojnosti
G (bez) nepokojností
D (k) nepokojnostiam
A (vidím) nepokojnosti
L (o) nepokojnostiach
I (s) nepokojnosťami

nepokojnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nepokojnosť
G (bez) nepokojnosti
D (k) nepokojnosti
A (vidím) nepokojnosť
L (o) nepokojnosti
I (s) nepokojnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nepokojnosti
G (bez) nepokojností
D (k) nepokojnostiam
A (vidím) nepokojnosti
L (o) nepokojnostiach
I (s) nepokojnosťami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu