Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nepokoj -a m.

1. stav napätia, nedostatok pokoja, nepokojnosť: duševný n., pociťovať n.

2. prejav nespokojnosti, rozruch: vypukli n-e

3. hovor. zotrvačníkové koliesko v hodinách;

nepokojný príd.

1. k 1, 2: n. človek, sen; n-á noc

2. rušný, búrlivý: n-é časy, n-é more;

nepokojne prísl.: n. spať;

nepokojnosť -i ž. nepokoj

nepokojne 2. st. -nejšie prísl.

nepokojne 2. st. -nejšie prísl. ▶ pociťujúc a prejavujúc nepokoj, duševné napätie, rozrušenie, podráždenosť; op. pokojne: n. prešľapovať na mieste; n. sa prehadzovať na posteli; n. chodiť hore-dolu; už celé týždne n. spáva; Mladšia mala tmavé oči, nepokojne si nás obzerala. [Ľ. Ondrejov]; Duchom som už nebola celkom prítomná, duša sa mi začala čoraz nepokojnejšie chvieť. [E. Farkašová]

nepokojný príd.

1. prejavujúci duševný nepokoj, rozrušenie, rozruch, svedčiaci o nepokoji: n. človek, n. duch, n. temperament, n-é sny, n. spánok, n-á noc;

2. veľmi pohyblivý, stále sa pohybujúci: n-é oči; Nepokojné nôžky mihotajú sa po chodníku. (Jil.)

3. búrlivý: n-é more, n-é časy;

nepokojne prísl.;

nepokojnosť, -ti ž. nepokoj