neporiadok [-riad-, -rád-; -ok, -ek] m
1. neusporiadanosť, nesúlad, chaos, zmätok: w neporgatku newge, gako ma (konať) (RADVAŇ 1714); inordinatio: neporádnost, neporádek, nesporáďanj (KS 1763)
2. pl rozbroje, rozpory: (komisárova) powinnost bude, aby neporadki, nedostatki a roztržitosty mezi czechownyki zdelowal (CA 1764); kterebi skrz nenadali sedlakuw odchod powstati mohli neporadky a žalobj (PONIKY 1786)
3. závažné porušovanie poriadku (najmä mravného) al. predpisov, nešvár; pl výčiny, neprístojné, nemravné skutky: k wiwarowany a zapudeny wsseligakich neporadkow a protiwenstwi, ktere w remesle znikly (CA 1644) nezrovnalostí; ze dne na den jich (obchodníkov) vice byva a mnohe neporatke medzi nimi povstavaji (CA 1706); bil pak svátek pátrona chrámu anebž svátek korhelstva, bitki a všech ňeporádkuw (BR 1785); (farizeji) žadostj, neporadok, hnew a utrsky za hrich nepokladalj (CS 18. st)
4. vlastnosť toho, kto je neporiadny, neporiadnosť: nečo skrz služebnika chibu, nemudrosť, neporádek a leniwost sa stratilo (NJ 1786-88)