nerád, nerada, nerado, mn. č. neradi, nerady (len v 1. p.) príd.
1. (stoji pri slovese a blíži sa príslovke) nie s radosťou, s neochotou, nie s potešením, nie s obľubou, nie rád: n. pracuje, n. sa učí, n. sa chváli, nerada tancuje; Nerád sa pchal do popredia. (Hor.); pren. Ivan je težak, ktorému do hlavy sa nerada hocijaká vec poprace (Kuk.) s ťažkosťou, ťažko
● nerád vidieť niekoho, niečo nemať rád, nemať v obľube niekoho, niečo, netešiť sa niekomu, niečomu: Viem, že ma neľúbiš a nerád vidíš. (Vám.)
2. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesu nechcieť: Nerád by som cigánil. (Jes.) Nerád by naraziť ani sem, ani tam. (Kuk.) Ech, bez tejto jari bys` nerád zo sveta! (Vaj.)
3. (koho, čo) vo funkcii prísudku s významom nemať v obľube, neľúbiť, nemilovať, nemať rád: Moja mať veru nerada daromné hnevy. (Kuk.) A ja tiež nerád pánov. (Krno)
4. byť nerád netešiť sa, nemať radosť z niečoho: Hovorili, že by boli neradi sami v protivníckom tábore. (Vaj.)