neverec -rca m. neveriaci, ateista;
neverecký príd.;
neverectvo -a s. ateizmus
neverectvo -va s.
neverectvo -va s. ▶ presvedčenie, že Boh neexistuje, absencia náboženskej viery, ateizmus; iné náboženské presvedčenie (z pohľadu veriaceho istého náboženstva): novodobé n.; príčiny neverectva; obviňovať niekoho z neverectva; Moje neverectvo sa s haďou pružnosťou zvíja, vzdoruje regulám cirkvi. [J. Bodnárová]
ateizmus myšlienkový smer popierajúci existenciu Boha • neverectvo: hlásanie ateizmu; komunizmus šíri neverectvo • obyč. pejor. bezbožnosť • expr. bohaprázdnosť • hovor. expr.: neznabožstvo • neznajbožstvo
neverectvo p. ateizmus
neverec, -rca m. (z hľadiska veriaceho) človek, ktorý neverí (obyč. v boha), neveriaci;
neverecký príd.: n. človek; n-é noviny a knihy;
neverectvo, -a str. nedostatok náboženskej viery