nevinný príd.
1. ktorý nemá viny, ktorý sa neprevinil: n. človek, n-á stvora, n-í ľudia; pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek; n-á krv o nevine usmrtených; n. baránok a) o nevinnom človeku; b) iron. o človeku, ktorý predstiera nevinu
● s n-ou tvárou predstierajúc, akoby sa nič nebolo stalo;
2. mravne čistý, bezúhonný, zachovávajúci si nevinnosť: n-é deti, n-é dievčatko; n. pohľad, n. bozk;
3. málo závažný, málo významný, neškodný: n-á zábava, n-á hra, n-á vec; n-é dobrodružstvo, n-é huncútstvo;
nevinne prísl.: n. trpieť;
nevinnosť, -ti ž.
1. stav nevinnej osoby, stav bez viny;
2. čistota (najmä pohlavná), bezúhonnosť