Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agrotechnika -y ž. spôsoby pestovania poľnohosp. plodín;

agrotechnik -a mn. -ci m. odborník v agrotechnike;

agrotechnička -y -čiek ž.;

agrotechnický príd.: a-é termíny, a-á úprava pôdy


bezhraničný príd. neobmedzený, bezmedzný, nesmierny, nekonečný: b-á obetavosť, dôvera; b-á ľútosť;

bezhranične prísl.


botanika -y ž. veda o rastlinách;

botanik -a mn. -ci m. odborník v botanike;

botanička -y -čiek ž.;

botanický príd.: b-á záhrada v kt. sa rastliny pestujú na ved. ciele a na poučenie


bránica -e -nic ž.

1. zried. bránka, dvierka: b. na plote

2. sval medzi hrudnou a brušnou dutinou: dýchať b-ou;

bránicový príd.;

bránička -y -čiek ž. zdrob.


brigádnik -a mn. -ci m. účastník brigády (význ. 2);

brigádnička -y -čiek ž.;

brigádnický príd.: b-é hnutie, b-á práca;

brigádnicky prísl.: pracovať b.


brošňa -e ž. ozdobná spona;

brošnička -y -čiek ž. zdrob.


buničina -y ž. surovina získavaná najmä z dreva a použ. na výr. papiera, látok ap., celulóza (význ. 2)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agrotechnika ‑y ž.; agrotechnik ‑a mn. ‑ci m.; agrotechnička ‑y ‑čiek ž.; agrotechnický
aparátnik ‑a mn. ‑ci m.; aparátnička ‑y ‑čiek ž.
asténia ‑ie ž.; astenik ‑a mn. ‑ci m.; astenička ‑y ‑čiek ž.; astenický
atentátnik ‑a mn. ‑ci m.; atentátnička ‑y ‑čiek ž.
Banská Štiavnica ‑ej ‑e ž.; Banskoštiavničan ‑a mn. ‑ia m.; Banskoštiavničanka ‑y ‑niek ž.; banskoštiavnický
Benice ‑níc ž. pomn.; Beničan ‑a mn. ‑ia m.; Beničanka ‑y ‑niek ž.; benický

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agrárnik -a m. (agrárnička -y ž.) ‹l›

1. príslušník, stúpenec agrárnej strany

2. hospodársky silný podnikateľ zaoberajúci sa poľnohospodárskou výrobou;

agrárnický príd.;

agrárnicky prísl.


agrotechnik -a m. (agrotechnička -y ž.) ‹g› agronóm 2, najmä na statku


anorganik -a m. (anorganička -y ž.) ‹g› odborník v anorganickej chémii


antimoničnan -u m. ‹l < arab› chem. soľ kyseliny antimoničnej


antimoničný príd. ‹l < arab› chem. obsahujúci antimón v oxidačnom stupni V: kyselina a-á


aparátnik -a m. (aparátnička -y ž.) polit. pracovník (organizačného) aparátu najmä politickej strany, spoločenskej organizácie; pejor. funkcionársky byrokrat;

aparátnický príd.;

aparátnicky prísl.;

aparátnictvo -a s.


arzeničnan -u m. ‹g› chem. soľ kyseliny arzeničnej


arzeničný príd. obsahujúci arzén v oxidačnom stupni V

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


bezhraničný p. nesmierny, nekonečný, úplný 2, slepý1 2


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmernýzastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahlynekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škodynesmiernyobrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudíneobmedzenýbezmedznýbezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnostirozľahlýkniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé moreďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľnýnepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty

p. aj veľký


nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzenýneohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizáciebezhraničnýbezmedznýkniž.: bezbrehýbezmernýkniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľaváchnedozernýnedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíraváchnesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosťzdĺhavýrozsiahlyrozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne sporyvečný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný senexpr. absolútnyúplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú mocmat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel

p. aj dlhý, veľký


nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi al. intenzitou • obrovskýohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosťnekonečnýneobmedzenýbezhraničnýbezmedznýnedozernýnedohľadnýkniž.: bezbrehýbezmerný (bez konca al. bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľkniž. nezmernýnezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmerynevyčerpateľný (bez konca) • pren. expr.: bezodnýbezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpiráciemocnýmohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná silaenormnýprenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesťnadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahunepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudíneopísateľnýnevysloviteľnýnevýslovnýnevyjadriteľnýnevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásyneslýchanýnevídanýneobyčajnýmimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskounespočítateľnýnevyčísliteľnýnespočetnýkniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škodyexpr.: náramnýúžasnýzávratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvoexpr.: preveľkývelikánskyveličiznýprenesmiernypreukrutnýkraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosťexpr.: ozrutnýozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarchaexpr. večný: v spoj. Večná škoda!hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strachhovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastiekniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosťexpr.: nadzemskýnadpozemskýkniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody

p. aj veľký, obrovský


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiacizastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, stareczaslepenýoslepený: starobou zaslepené, oslepené očislabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťoubezhraničnýbezmedznýnekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láskabezvýhradnýoddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosťabsolútnydogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická vierabezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosťfanatický (slepo oddaný): fanatickí prívržencibezduchýbezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanieneovládateľný: slepý, neovládateľný pudneznámy: slepá, neznáma silanerozumnýnerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agrárnik, -a, mn. č. -ci m.

1. polit. príslušník agrárnej strany v buržoáznej ČSR;

2. bohatý roľník, statkár v buržoáznej ČSR;

agrárnička, -y, -čiek ž.;

agrárnický príd.: a. časopis;

agrárnictvo, -a str. príslušnosť k agrárnej strane


agrotechnika, -y ž. súhrn spôsobov obrábanie pôdy a pestovania poľnohospodárských plodín (orba, hnojenie, sejba, obrábanie pôdy, zber úrody) s využitím všetkých vymožeností techniky;

agrotechnický príd.: a-á úprava pôdy, a-é opatrenia;

agrotechnik, -a, mn. č. -ci m. odborník v agrotechnike;

agrotechnička, -y, -čiek ž.


alkovňa, -ne, -ní ž. zastar. bočná miestnosť bez oblokov, používaná obyč. ako spálňa;

alkovnička, -y, -čiek ž. zdrob.


almužna, -y, -žien ž. malý dar chudobnému (žobrákovi), obyč. peňažný: pýtať a-u, prosiť (o) a-u; dostať, prijať a-u, dať niekomu a-u;

pren. malý dar, podpora, milodar: Vedel, že to pomoc nebude, že to bude almužna. (Hor.);

pren. expr. o neprimerane malej mzde za prácu: pracovať za almužnu (Karv.);

almužnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.


arzeničnan, -u m. chem. soľ kyseliny arzeničnej


arzeničný príd. chem. obsahujúci arzén v istom pomere: kyselina a-á


asténia, -ie ž. lek. telesná slabosť, vysilenie;

astenický príd. postihnutý asténiou, slabý, vysilený: a. pacient; a. typ jeden z konštitučných typov človeka, vyznačujúci sa úzkymi plecami, úzkym plochým hrudníkom a chabým svalstvom;

astenik, -a, mn. č. -ci m. človek postihnutý asténiou;

astenička, -y, -čiek ž.


babenica, -e, -níc ž. nár. koláč pečený babou (pôrodnou asistentkou) šestonedieľke;

babenička, -y, -čiek ž. zdrob.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agrotechnička podstatné meno, ženský rod

(jedna) agrotechnička; (bez) agrotechničky; (k) agrotechničke; (vidím) agrotechničku; (o) agrotechničke; (s) agrotechničkou;

(dve) agrotechničky; (bez) agrotechničiek; (k) agrotechničkám; (vidím) agrotechničky; (o) agrotechničkách; (s) agrotechničkami;


agrotechnička podstatné meno, ženský rod

(jedna) agrotechnička; (bez) agrotechničky; (k) agrotechničke; (vidím) agrotechničku; (o) agrotechničke; (s) agrotechničkou;

(štyri) agrotechničky; (bez) agrotechničiek; (k) agrotechničkám; (vidím) agrotechničky; (o) agrotechničkách; (s) agrotechničkami;


agrotechnička podstatné meno, ženský rod

(jedna) agrotechnička; (bez) agrotechničky; (k) agrotechničke; (vidím) agrotechničku; (o) agrotechničke; (s) agrotechničkou;

(tri) agrotechničky; (bez) agrotechničiek; (k) agrotechničkám; (vidím) agrotechničky; (o) agrotechničkách; (s) agrotechničkami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ručničiar [-ár] m kto nosí ručnicu: sclopetarius: ručnjčár, kdo ručnicu nosy ks 1763; scloporum machinator: ručničár pd 18. st


rybník m vodná nádrž na chov rýb: Wranowy, czo hraze poprawuge na rybnykoch, chleb. kor. 1 žilina 1599; (vojaci) rybnyky wsseczky pospustyaly a ryby wylowyly likava 1644; ribarom, čuo ribi lapali w ribniku, tretinik piwa žilina 1718; Spasitel mazal blato na oči geho (slepého) a rekl mu, umi se w ribniku sj 18. st; z ribnikow wiber drobne ribky a ginde preloš, budu rast pr 18. st; pren nemel sem čloweka, kterižto by mne do rybnika swateho pokanj wpustil duh 1723 ktorý by ma zbavil hriechov
• wypaliss mi rybnjky sin 1678 prekabátiš ma;
rybnícky, rybničný, -ový príd: ribnicke ribi su kapor, sstuka kob 1666; rano z octem gi (cibuľu) gysty od smraduw rybnyčnych, gezernych, močydlnych zachowawa hl 17. st; w magi mesycy aneb mezy dwema Mariamy wezmy zelenych ribnikowych žiab, utlč na prassek rt 17. st; pri trubach ribnikowich praczugiczim paleneho žilina 1700–02; fatens wždyczky sam w tychže lukach rybnykowych kosgewal trawu a seno hrabawal liptov 1733; ulva: rjbnjčna ssarina asl 1740; piscinalis: rybnykowy, rybnycky ks 1763
o zool pstruh rybničný, struha rybníková pstruh jazerný Salmo trutta lacustris: trutta piscinaria: pstruh rybničný dq 1629; salmonata trutta: struha rybnjkowá ks 1763
P tpn de villa Ribnic pri trenčíne 1208 cdsl; ad fluvium Rybnuc na hornej nitre 1249 cdsl; fl. Ribniche v povodí laborca 1335 vss;
rybníček dem: Mylota na ribnyczek na trubu vrobyl klamricze cztyry po ssesty penyzom žilina 1610; od pamaty meg Wah ssel wedle toho cžylegssyho welkeho wrbya k ribnicžku wysse skaly trenčín 1613; w ribnjcžku rjbj jakowe bj se nasslj, tje rozdelitj na dwoge, spustiwssj ho a ribnjcžek ssaczowatj turiec 1686; ach, tak jest, tak, na hore pták, v rybníčku rybička pv 18. st


semenec [-me-, -mä-] m konopné al. ľanové semeno: aby Martin prisiewal na geho zemiach každy rok dwe lukne žita a dwe lukne owsa a korecz semenca ďurčiná 1551; drabom na propiti, czo chodili po mestie semencza na oleg do barwy pitať žilina 1617; semencza konopneho dawa každy sedlak cor 1/2 k. n. mesto 1690 e; konope, strumek nam wssem znamy gest, semeno geho slowe semenecz hl 17. st; wezmi konopny semenec, lenowy semenec, borowice, rozy, každeho prihrssti gedno rg 18. st;
semencový príd: podsudkow semanczowich cor 2 likava 1627;
semeničný príd pochádzajúci z konopného al. ľanového semena, semenca: kdož ma mnoho neresty w wssich, an mu s nich ustawicžne kasse teče, ten pussteg sebe semenyčny teply oleg lr1 17. st
• proty prymetu: gako se wywrže na noze malyčka gako semeničzne zrnko kle 1740


sklenica ž
1. sklená nádoba na tekutiny, pohár: Hanusowi za gednu skleniczy d 2 žilina 1586; oleg očistenj do banatjch sklenicz z uskim hrdlom se dawa kob 1666; wleg wodu do čisteg sklenice rt 17. st; uchitil Mysso sklenycu a položil do ust z hrdlom a wypil h. tisovník 1733
2. obsah takejto nádoby: educere cirneam vini: gednu sklenicu wjna wytahnúti ks 1763; Alexander dwe welike sklenice silneho napogu po druheg wipil spr 1783; pren prečo zeno smrt mu zadass tak velice, aby som vic mohla miluvat sklenice kc 1791 alkohol; pri sklenicách w noci dosť slibugeš, ag košeľu be 1794 pri pijatike;
sklenička dem k 1: wleg tento oleg do čisteg skleničky rt 17. st; lecythus: ampulka, bruchatá sklenička ks 1763; dostan ženskeho mleka, naleg do skleničky hi 18. st; k 2: pig každodenne zrana gednu skleničku och 17. st; rano wypi gednu sklenicku rt 17. st; deset postawúw winičnych dá gednu skleničku kb 1757; pren pri skleničkach život mug dokonam kc 1791 pri pijatike; gesli otec gest korhel, y syn žbankj a skleničky milowat bude mik 18. st rád bude piť alkohol


skleničný príd vyrobený zo skla, sklený: nachazegi se dwa prstene stryeberne, sklenycžnýmy toliko kamenky; wetor obloki sklenične w izbe z welikim hurtom na zem zrazil krupina 1697; 1718


slanička ž nádobka na soľ, soľnička: slaniczka plechowa zvolen 1591; salinum: slanička hd 1706–07; slaničzka drewena turiec 1757; slanička striberna orava 1796 cm
P atpn relicta Zlaniczka topoľčany 1570 u1; Casparus Slanica likava 1625 u2


snadničko, snadničce prísl expr ľahučko: gvalty a naposledy asnad y mordy mezy nimy tak pokrvnim pritelstvem snadniczko mohli by následovati strečno 1669; kdiby wšecky wecy podle sebe, w poradek geden stawene byli, snadničce by gich na tisyc kroku bylo mv 1676
• kdo každemu wjru mjwa, ten snadničko zklaman bywa sin 1678 o prílišnej dôverčivosti

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abecedňiččin abecedňiččin Abecedňička Abecedňička Almužňička Almužňička Anňička Anňička arcilupežňiččin arcilupežňiččin barewňiččin barewňiččin Bažantňiča_1 Bažantňiča Bažantňiča_2 Bažantňiča

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

144 Bojničky HC/TA nitr.
1773 Bajmocska, 1786 Bajmocschka, 1808 Bajmócska, Bojníčka, 1863 Bajmocska, 18731913 Bajmócska, 1920 Bojnička, Bojničky, 1927– Bojničky
188 Breznička PT/BC novohrad.
1773 Berzencze, Bersentz, Breznicza, 1786 Berzencze, Breznicze, 1808 Berzencze, Březnice, Březnička, 18631902 Berzence, 19071913 Ipolyberzence, 1920– Breznička
189 Breznička SP/PV zemplín.
1773 Kis-Breznicze, Mala Breznicza, 1786 Kisch-Bresnicze, 1808 Kis-Breznicze, Malá Březnice, 1863, 18881902 Kisbrezsnyice, 18731882 Kisbresnice, 19071913 Kisberezsnye, 1920 Brežnička, 1927– Breznička
471 Dubnička BN/TC trenč.
1773 Dubnicska, Dubniczka, 1786 Dubnička, 1808 Dubnicska, Dubnička, 18631902 Dubnicska, 19071913 Bántölgyes, 1920– Dubnička
743 Hronská Breznica ZV/BC zvolen.
1773 Garam-Bersencze, 1786 Garam-Bersenze, 1808 Garam-Berzencze, Bresnitz, Hronská Březnice, Březnička, 18631913 Garamberzence, 1920 Hronská Brežnica, 1927– Hronská Breznica

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ABRANIČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ANIČKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Priezvisko ANIČKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 1×;

Priezvisko ANTONIČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 49×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 11×;
ÚBREŽ, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 9×;
RAKOVEC NAD ONDAVOU, okr. MICHALOVCE – 7×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 3×;
STARÉ, okr. MICHALOVCE – 3×;
FEKIŠOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 2×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
BLATNÉ REVIŠTIA, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 1×;
SOBRANCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko ANTONIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 47×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 11×;
ÚBREŽ, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 10×;
RAKOVEC NAD ONDAVOU, okr. MICHALOVCE – 5×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
STARÉ, okr. MICHALOVCE – 2×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
FEKIŠOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;

Priezvisko AUGUSTINIČOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 26×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 14×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
SVÄTÝ JUR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko AUGUSTINIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 15×;
SVÄTÝ JUR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko BABNIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 108×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZÁVADKA NAD HRONOM, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 39×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 9×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 4×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 4×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
VELIČNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN – 3×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum ANIČKIN PARK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZÁPAD (KOŠICE)
Urbanonymum BANIČNÉ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RUŽOMBEROK
Urbanonymum BANIČOVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 6):
CHYZEROVCE (ZLATÉ MORAVCE); KLOKOČINA (NITRA); KRÁSNA (KOŠICE); SENEC; VAJNORY (BRATISLAVA); ŽILINA
Urbanonymum DO BANIČNÉHO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RUŽOMBEROK
Urbanonymum MICHALA BUBNIČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MADUNICE
Urbanonymum Š. BANIČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEVIDZA II PÍLY (PRIEVIDZA)
Urbanonymum ŠTEFANA BANIČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
SMOLENICKÁ NOVÁ VES (SMOLENICE); TRNAVA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cezhraničný: →speex →vorbis
diaľničný: →speex →vorbis
hraničný: →speex →vorbis
chladnička: →speex →vorbis
nemocničný: →speex →vorbis
ničenie: →speex →vorbis
ničivý: →speex →vorbis
nič: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor