niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačo • voľačo • čosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalo • hovor.: čosi-kdesi • čo-to • dačosi • poet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal
2. p. trocha1 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu
niečo, niečoho, 7. p. niečím zám. neurč.
1. nejaká vec, dačo, voľačo: Len sa preberá v uhlí, či by nenašiel niečo. (Ráz.) Aj teraz povedala niečo smiešneho. (Min.); hovor. je (máte) niečo nového? viete nejakú zvesť, zprávu? Máš ešte niečo? (Bedn.) chceš ešte niečo povedať?; hovor. urobiť si niečo ublížiť si na tele, poraniť sa; vziať si život
● niečo za niečo nič zadarmo, hovor. to je (bolo, bude) niečo! cenná, znamenitá vec; stáť za niečo mať cenu, hodnotu; hovor. niečo mi (ti, mu, jej) je som (si, je) chorý (-á); hovor. expr. také (takéto) niečo! neslýchaná vec;
2. malé množstvo, nie veľa: lepšie niečo ako nič; niečo by ešte pridal (Jes.); A niečo dostaneme aj od nemocenskej. (Zúb.)
3. má význam príslovky málo, trochu: niečo zadĺžená tvár (Vaj.); Ja chodievam vždy o niečo skôr. (Zúb.)
4. hovor. expr. má význam príslovky mnoho, veľa: Ten sa niečo naprosil!