Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla; je na tom n. pravdy nie všetko; je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

n. mu je necíti sa dobre; expr.: to je n.! pozoruhodná vec; to je n.? bezvýznamná vec; také n.! čudná vec; n. pod zub(y) jedlo; n. znamenať mať hodnotu; n. za n. nič nie je zadarmo; lepšie n. ako nič

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
niečo ‑čoho zám.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodudať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúťnaštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečohozačať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliťpoľaviťpopustiť (z nárokov, z ceny)


volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

niečo, niečoho, 7. p. niečím zám. neurč.

1. nejaká vec, dačo, voľačo: Len sa preberá v uhlí, či by nenašiel niečo. (Ráz.) Aj teraz povedala niečo smiešneho. (Min.); hovor. je (máte) niečo nového? viete nejakú zvesť, zprávu? Máš ešte niečo? (Bedn.) chceš ešte niečo povedať?; hovor. urobiť si niečo ublížiť si na tele, poraniť sa; vziať si život

niečo za niečo nič zadarmo, hovor. to je (bolo, bude) niečo! cenná, znamenitá vec; stáť za niečo mať cenu, hodnotu; hovor. niečo mi (ti, mu, jej) je som (si, je) chorý (-á); hovor. expr. také (takéto) niečo! neslýchaná vec;

2. malé množstvo, nie veľa: lepšie niečo ako nič; niečo by ešte pridal (Jes.); A niečo dostaneme aj od nemocenskej. (Zúb.)

3.význam príslovky málo, trochu: niečo zadĺžená tvár (Vaj.); Ja chodievam vždy o niečo skôr. (Zúb.)

4. hovor. expr.význam príslovky mnoho, veľa: Ten sa niečo naprosil!


všeliniečo, -čoho zám. neruč. zastar. všeličo, kadečo: Žena musí prehliadnuť a nespozorovať všeliniečo. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

slniečko podstatné meno, stredný rod

(jedno) slniečko; (bez) slniečka; (k) slniečku; (vidím) slniečko; (o) slniečku; (so) slniečkom;

(dve) slniečka; (bez) slniečok; (k) slniečkam; (vidím) slniečka; (o) slniečkach; (so) slniečkami;


zrniečko podstatné meno, stredný rod

(jedno) zrniečko; (bez) zrniečka; (k) zrniečku; (vidím) zrniečko; (o) zrniečku; (so) zrniečkom;

(tri) zrniečka; (bez) zrniečok; (k) zrniečkam; (vidím) zrniečka; (o) zrniečkach; (so) zrniečkami;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor