Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov


balenie -ia s.

1. obal: pôvodné b.

2. množstvo fixne baleného tovaru: veľké, malé b.


besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie; vojna b-ela; ľudia (sa) b-ili; opozičná tlač b-í


birmovanie -ia s. sviatosť rozvíjajúca a dopĺňajúca účinky krstu (v kat. cirkvi)


blaznieť -ie -ejú nedok.

1. hovor. blázniť sa (význ. 1), šalieť

2. expr. blázniť (význ. 1), šalieť, besnieť: neb-ej! pren. počasie b-ie je veľmi nestále

3. i blaznieť sa hovor. expr. blázniť sa (význ. 2), šalieť: b-ie (sa) za dievčatami, b. (sa) za tancom


bonboniéra [-mboňie-/-ié-] -y -niér ž. škatuľa s bonbónmi


brnenie -ia s.

1. kovové ochranné oblečenie, zbroj: b. rytierov

2. pancier: b. tanku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

arciknieža ‑aťa mn. ‑atá ‑žat s., N jedn. i m.
balenie ‑ia ‑í s.
beánie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž. pomn.
besnieť, besnieť sa ‑ie ‑ejú ‑el, besniť, besniť sa ‑í ‑ia nedok.
blahorečenie ‑ia s.
blaznieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
bonboniéra ‑y ‑niér ž.; bonboniérka ‑y ‑rok ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

adjustovanie -ia s. ‹l›

1. polygr. úprava písmolejárskej matrice; úprava šírky odliatku a základného účiaria pred liatím typov písma; presné umiestnenie a úprava predbežne vsadených štočkov do tlačiarenskej formy; (v sadziarni) zaradenie titulkov, poznámok a legendy do stĺpcovej sadzby

2. tech. nastavovanie, nastavenie meradla tak, aby sa dosiahli požadované metrologické vlastnosti, justáž


akanie -ia s. ‹r› lingv. (napr. v ruštine a bieloruštine) fonetická realizácia etymologickej samohlásky o v predprízvučných slabikách ako [a]


aktivovanie -ia s. ‹l› odb. aktivácia 1


alitovanie -ie s. ‹l› tech. alitácia, difúzne hliníkovanie


alumetovanie -ie s. ‹l› hut. povrchová úprava železa hliníkom naneseným metalizáciou a žíhaním v peci, slúžiace na ochranu predmetov vystavených teplotám do 900 °C


amalgamovanie -ie s. tech. amalgamácia


antimonovanie -ia s. ‹l < arab› tech. pokovovanie antimónom spôsobom elektrolytického vylučovania z roztokov a s použitím antimónovej anódy


arciknieža -ťa m. i s. (arcikňažná -nej ž.) ‹stredl + sl› hist. arcivojvoda;

arcikniežací príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


arciknieža p. šľachtic 1


besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akanie, -ia str. lingv. vyslovovanie redukovaného a miesto neprízvučných samohlások o, a v ruštine


alitovanie, -ia str. tech. pokrývanie povrchu kovu hliníkom na zvýšenie odolnosti proti okysličovaniu, najmä za žiaru, cementácia: a. ocele


arciknieža, -aťa, mn. č. -atá str. i m. starší titul príslušníkov panovníckych rodov;

arcikniežací, -ia, -ie príd.;

arcikniežatstvo, -a, -tiev str.

1. (bez mn. č.) hodnosť arcikniežaťa;

2. územie, ktorého vládcatitul arcikniežaťa


balenie, -ia str. obal: pôvodné b.


básniť, -i, -ia, rozk. -i nedok.

1. písať, skladať básne, básnicky tvoriť: V Halle Hroboň aj básnil. (Vlč.)

2. hovor. expr. vymýšľať, tárať, cigániť: Nebásni!

3. hovor. expr. (o kom, o čom) s nadšením rozprávať;

opak. básnievať, -a, -ajú


bdenie, -ia str.

1. stav plného vedomia, nespanie: Ó, kiež by driemota vaša premenila sa na činné, radostné bdenie! (Vaj.);

2. zastar. bibl. časť noci: Už o štvrtom bdení umienil si nastúpiť pochod. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abdikovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abdikovanie; (bez) abdikovania; (k) abdikovaniu; (vidím) abdikovanie; (o) abdikovaní; (s) abdikovaním;

(dve) abdikovania; (bez) abdikovaní; (k) abdikovaniam; (vidím) abdikovania; (o) abdikovaniach; (s) abdikovaniami;


abecedovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abecedovanie; (bez) abecedovania; (k) abecedovaniu; (vidím) abecedovanie; (o) abecedovaní; (s) abecedovaním;

(tri) abecedovania; (bez) abecedovaní; (k) abecedovaniam; (vidím) abecedovania; (o) abecedovaniach; (s) abecedovaniami;


Abesínčanka podstatné meno, ženský rod

(jedna) Abesínčanka; (bez) Abesínčanky; (k) Abesínčanke; (vidím) Abesínčanku; (o) Abesínčanke; (s) Abesínčankou;

(štyri) Abesínčanky; (bez) Abesínčaniek; (k) Abesínčankám; (vidím) Abesínčanky; (o) Abesínčankách; (s) Abesínčankami;


Abesínia podstatné meno, ženský rod

(jedna) Abesínia; (bez) Abesínie; (k) Abesínii; (vidím) Abesíniu; (o) Abesínii; (s) Abesíniou;


abonovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abonovanie; (bez) abonovania; (k) abonovaniu; (vidím) abonovanie; (o) abonovaní; (s) abonovaním;

(tri) abonovania; (bez) abonovaní; (k) abonovaniam; (vidím) abonovania; (o) abonovaniach; (s) abonovaniami;


Abovčanka podstatné meno, ženský rod

(jedna) Abovčanka; (bez) Abovčanky; (k) Abovčanke; (vidím) Abovčanku; (o) Abovčanke; (s) Abovčankou;

(dve) Abovčanky; (bez) Abovčaniek; (k) Abovčankám; (vidím) Abovčanky; (o) Abovčankách; (s) Abovčankami;


abrichtovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) abrichtovanie; (bez) abrichtovania; (k) abrichtovaniu; (vidím) abrichtovanie; (o) abrichtovaní; (s) abrichtovaním;

(tri) abrichtovania; (bez) abrichtovaní; (k) abrichtovaniam; (vidím) abrichtovania; (o) abrichtovaniach; (s) abrichtovaniami;


absentovanie podstatné meno, stredný rod

(jedno) absentovanie; (bez) absentovania; (k) absentovaniu; (vidím) absentovanie; (o) absentovaní; (s) absentovaním;

(dve) absentovania; (bez) absentovaní; (k) absentovaniam; (vidím) absentovania; (o) absentovaniach; (s) absentovaniami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rablovanie p.
rabovanie


rabovanie [-í],
rablovanie s lúpenie, drancovanie, plienenie: wpadnutj do zeme vherské a rabowanj Tatarúw; zahuba nastawala giž Rakussanom a ginym kraginam skrze palenj a rabbowany tatarske a hajduske ružomberok 1599; 1605; kdy mesto wogacy rabowaly, prstene no 3, y tye w nesstastlywem rabowany skapaly krupina 1689; hostinecz pak w tureckem rabowany zhorel selec 1716; Panye, nyedopústsaj na chotári plundroványe, rabloványé, odkel bi naslyedoval plats a narikányé rsp 1758; depopulatio: rabowani ld 18. st


ráčenie [-í] s velebenie, uctievanie: magnificatio: welebeni, račeni ks 1763


radenie [-í] s
1. narádzanie, nahováranie niekoho na niečo: prawdiwý hrích gest raddeňj ke hríchu, wetší gest radďiťi, nežli skutkem wiplňiťi hrích bn 1789
2. pokyn, rada: consultatio: raděnj ap 1771; consultatio: radeni vls 18. st


rachovanie [-í] s nem počítanie, sčítavanie calculatio: počjtani, rachowani; denumeratio: spočitowáni, počjtani, rachowáni ks 1763


rachúnkovanie [-í] s nem počítanie, vypočítavanie: computatio: počitowáni, rachunkowáni; venire in computationem: na rachunkowáni gjti, tam počitati ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abecedárňí abecedárňí adwentňí adwentňí almužňiěčin almužňiěčin Apatekáreňí Apatekáreňí Apatekárowaňí Apatekárowaňí Arendowáňí Arendowáňí Areštowáňí Areštowáňí áreštowaňí áreštowaňí

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

87 Beňatina SO/KI užhorod.
1773, 18631902 Benetine, 1786 Benethnie [!], 1808 Benetine, Beňatiná, 19071913 Vadászfalva, 19201939 Beňatina, 19391945 Benatina, 1945– Beňatina
425 Dolné Srnie NM/TC trenč.
1773 Szirnye, Srnce, 1786 Sirnye, 1808 Beczkó-Szrnye, Beckowské Srní, Beckowské Srnjé, 1863 Szrnye, 1873 Szrnyje, 18771902 Alsószrnye, 19071913 Alsószernye, 1920– Dolné Srnie
624 Hniezdne SL/PV spiš.
1786 Kniesen, Gnazda, 1808 Gnézda, Kniesen, Gňazda, Gňazdy, 1863 Gnezda, 18731913 Gnézda, 1920 Gniazda, 19271948 Gňazdá, 1948– Hniezdne
677 Horné Srnie TN/TC trenč.
1773 Szrnye, Srnye, 1786 Srnye, 1808 Trencsén-Szrnye, Trenčánské Srní, Trenčánské Srnjé, 18631873 Trencsénszrnje, 18771882 Trencsénszrnye, Felsőszrnye, 18881902 Felsőszrnye, 19071913 Felsőszernye, 1920– Horné Srnie
Srnie p. Dolné Srnie, Horné Srnie
2645 Vinica VK/BC hont. po 1902 zlúč. o. Dolné Nekyje a Horné Nekyje do o. Nekyje (1948– Vinica).
19071913, 19381945 Ipolynyék, 1920 Nekyje, Nekynce, 19271938, 19451948 Nekyje, Nyék, 1948– Vinica
Dolné Nekyje: 1773 Alsó-Nyék, Unter-Ninik, Dolne Niekie, 1786 Alschó-Nyék, Dolné Nyekie, 1808 Alsó-Nyék, 18631882 Alsónyék, 18881902 Alsóipolynyék
Horné Nekyje: 1773 Felső-Nyék, Ober-Ninik, Horne Niekie, 1786 Felschő-Nyék, Horné Nyekie, 1808 Felső-Nyék, 18631882 Felsőnyék, 18881902 Felsőipolynyék

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ANTONIEWICZOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
DIELY (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;

Priezvisko BIENIEKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TURZOVKA STRED (obec TURZOVKA), okr. ČADCA – 2×;

Priezvisko BIENIEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ŽARNOVICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
TURZOVKA STRED (obec TURZOVKA), okr. ČADCA – 1×;

Priezvisko BRONIEKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 8×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 3×;

Priezvisko BRONIEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 8×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 3×;

Priezvisko CHOWANIECOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 3×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko CHOWANIEC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 3×;
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko LAMART-CHATAIGNIER sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum CESTA NA ZÁHUMNIE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BUDATÍN (ŽILINA)
Urbanonymum DANIELA DLABAČA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŽILINA
Urbanonymum DANIELA KRMANA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
TRENČÍN; ŽILINA
Urbanonymum DANIELA LICHARDA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ ŠTIAVNICA
Urbanonymum DR.DANIELA FISCHERA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum MJR. DANIELA GONDU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŽEMBEROVCE

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolvovanie: →speex →vorbis
balenie: →speex →vorbis
bombardovanie: →speex →vorbis
budovanie: →speex →vorbis
bývanie: →speex →vorbis
cestovanie: →speex →vorbis
cvičenie: →speex →vorbis
chápanie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor