niekde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť
1. miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdesi, dakde, voľakde: n. v dome, n. sa zastavíme
2. miesta, kt. je cieľom smerovania, niekam: položme to n.
3. a nepravidelnosť výskytu, nie všade, tu i tu: stromy sú tu vysoké, n. i nízke
niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakde • voľakde • kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekam • dakde • dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl • voľakde • voľakam • kdesi • kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru
3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakde • miestami • zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil • kde-tu • tu i tu • tu a tam • tu i tam • tu-tam • sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá • zried. ledakde (F. Hečko) • expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená
niekde zám. prísl.
1. na nejakom, neurčitom mieste, kdesi, dakde, voľakde: niekde v kuchyni; niekde v meste;
2. na nejaké, neurčité miesto, niekam: ísť niekde, dostať sa niekde; Najradšej by som odišiel niekde ďaleko. (Fig.)