niekto, niekoho, 7. p. niekým zám. neurč.
1. nevedno kto, nejaký človek, voľakto, dakto, ktosi: Nebol tu niekto? (Vaj.) Niekto musí doma ostať. (Ráz.)
2. hovor. (vyslovuje sa s dôrazom, býva len v prísudku) osoba, ktorá niečo znamená, ktorá je významná: (On) je vždy niekto, vždy má niekoho. (Vám.)