nožíkovitý príd. podobný nožíku, majúci tvar nožíka: archeol. n. oštep
nožík p. nôž
nôž, noža m. ostrý nástroj z ocele al. z iného kovu na krájanie a rezanie, zried. i bodanie, skladajúci sa z čepele a rukoväti: kuchynský n.; strieborný n.; ostrý n. (ako britva), tupý n. (ako pílka); krájať chlieb, zeleninu n-om; nabrúsiť n.; bodnúť niekoho n-om; slová ako ostrie n-a veľmi ostré, kritické; hlas tenký a ostrý ako nôž (Gráf) nepríjemný; lek. pitevný, chirurgický n.; poľov. lovecký, poľovnícky n.; ovoc. očkovací, štepársky n.; oberučný n. s rukoväťou na oboch koncoch; stol. hobľovací n.; tech. tokársky n. nástroj na používaný na obrábanie nejakého predmetu
● vraziť niekomu n. do chrbta zákerne si počínať voči niekomu; vraziť niekomu n. do srdca veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; hovor. byť s niekým na n-e žiť v nepriateľstve, neznášať sa; ísť na n-e viesť spor do krajnosti; stavať, vyhrotiť niečo na ostrie n-a žiadať rozhodné riešenie; vreští, fajčí, kričí, akoby ho (ju) na n-e bral prenikavo; hovor. mať niekoho rád ako koza n. nenávidieť ho; Čo na nôž, to za groš (úsl.) treba všetko kupovať (do domácnosti). Nechytaj nôž za ostrie (prísl.) treba byť opatrný;
nožový príd.;
nožík, -a m. zdrob. malý nôž, najmä so zasúvacou čepeľou nosený vo vrecku: vreckový n.; pren. zried. nabrúsiť svoj kritický nožík (Vlč.) pripraviť sa na ostrú kritiku;
nožíček, -čka m. zdrob. expr.;
nožisko2, -a str. i m. zvel.