no
I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí; skromné, no dobré jedlo; usiluje sa, no (jednako) nestačí
II. čast.
1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš; chceš? – no, čo ja viem; no, pochlapil si sa; i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať; i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!
2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?
● expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia; no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie; že len no, až no veľmi (dobre)
III. cit.
1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!
2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec