nocou prísl. ▶ v čase od západu slnka do východu slnka, v nočnom čase, cez noc, v noci: kráčať, blúdiť n.; vlak uháňa n.; lišiak chodil n. do kurína; Nazrel do kôlne i do komory, ale dcéry nikde, akoby sa pod zem prepadla. Musela sa nocou vytratiť. [J. Balco]; Od tých čias nocou popod tento vrch sa dlho nijaký človek neopovážil prejsť. [A. Habovštiak] ◘ fraz. dňom i nocou al. zried. dňom-nocou bez prestania, neprestajne, stále, ustavične: budem pri tebe bdieť dňom i nocou; myslí naňho dňom-nocou