Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť dok.

1. znosiť; prestať nosiť: d. kabát

2. (o žene) vynosiť v tele do konca ťarchavosti: d. dieťa; ned-ený plod;

nedok. k 1 donášať -a


honosiť sa nedok. kniž. pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, hrdiť sa: h. sa titulmi, majetkom; mesto sa h-í pamiatkami vyznačuje sa nimi


nanosiť dok. nosením nahromadiť, poznášať, podonášať, naznášať: n. blato, n. dreva

// nanosiť sa

1. stráviť veľa času nosením: n. sa nákupov; tých šiat sa už n-l

2. hovor. vniknúť; zahniezdiť sa: myši sa n-li do špajzy


nosiť nedok.

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy; n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia; n-í meno po otcovi; strom n-í dobré ovocie

2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá; n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku; n. niečo v hlave stále na to myslieť; n. niekoho v → srdci; n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo; expr. n. parohy byť klamaným manželom;

opak. nosievať -a

// nosiť sa

1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni; expr. dievča sa hrdo n-í

2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

opak. nosievať sa


obnosiť dok. nosením opotrebovať: o-ené šaty, topánky


odnosiť dok. nosením (význ. 1) dopraviť preč, poodnášať: o. všetky balíky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť ‑í ‑ia dok.
honosiť sa ‑í ‑ia nedok.
nanosiť ‑í ‑ia dok.; nanosiť sa
nosiť ‑í ‑ia nedok.; nosiť sa
obnosiť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť nosiť plod v tele až do konca ťarchavosti • vynosiť: donosila, vynosila dieťa s ťažkosťami


honosiť sa p. pýšiť sa 2, chváliť sa


chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


rozodrať 1. častým používaním poškodiť, porušiť celistvosť • rozdraťzodrať: roz(o)dral, zodral topánky za jednu sezónuznosiť (nosením poškodiť): znosiť nohavice, šatyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté, predraté staré kresloroztrhaťexpr. rozšklbaťrozdriapať (celkom rozodrať): stálym nosením rozdriapal všetky nohavicedodraťdonosiťdotrhaťexpr.: došklbaťdodriapať (obyč. postupne a úplne): dodrala, došklbala aj poslednú sukňuprederaviť (urobiť diery): prederavil oblek na lakťoch

2. p. rozodrieť


vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastomoplývaťprekypovaťkypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťoukniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami


zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodraťdodraťdonosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiťvychodiťvyšliapaťzošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchaťobšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdraťobnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

2. zbaviť kože • odraťstiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

3. p. odrieť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť, -í, -ia dok. (čo)

1. prestať nosiť;

2. nosiť až do roztrhania, zodratia: d. šaty, topánky;

3. nosiť plod v tele až do konca tehotnosti: d. dieťa; nedonosený plod;

nedok. k 2 donášať


honosiť sa, -í, -ia nedok. (čím, zried. i kým) chváliť sa, vychvaľovať sa, pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, byť hrdý, pyšný na niečo, na niekoho: h. sa slávnym menom, titulom, cudzím perím; niektorí rodičia sa honosia svojimi deťmi; Kto sa honosí, v hlave mnoho nenosí prísl. o namyslenom, nafúkanom človekovi


nanosiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) nosením nahromadiť, naznášať, podonášať: n. dreva, vody; Nanosili do siene lavíc. (Kuk.)

|| nanosiť sa

1. (čoho i bezpredm.) veľa nosiť: Vidno, že sa nanosia batohov. (Kuk.)

2. hovor. vniknúť, dostať sa niekam, k niečomu, do blízkosti niečoho, usadiť sa, zahniezdiť sa niekde: Spišiaci sa nám chceli nanosiť do Liptova. (Kal.) Pod strechu sa nám nanosili (lastovičky). (Žáry) Zlodej sa nemohol nanosiť ľahko do nej (do širice). (Kuk.) Kto sa nanosil do medu? (Ráz.-Mart.)

n. sa niekomu do vlasov (do štice) chytiť za vlasy a kvákať, vykvákať;

3. expr. (do koho) oboriť sa na niekoho: „Paľo, skoro, či zaveľa meškáte!“ nanosila sa do kočiša. (Tim.)


nosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) držať na chrbte, na rukách, v ruke a pohybom niekam dopravovať: n. vodu, n. drevo na pleci, na chrbte; n. jedlo na pole (do poľa); n. na trh zeleninu; n. niekoho v náručí; n. na stôl podávať jedlá; pren. hovor. expr. nosí kotol na chrbte (Tim.) je hrbatý, má hrb

n. na rukách niekoho prejavovať mu veľkú lásku; hovor. expr. Kde ťa čerti nosia? kde chodíš?

2. (čo) mať na sebe niečo (najmä odev, obuv, časť výstroja, ozdobu ap.): n. šaty po niekom, n. čižmy, n. klobúk, čiapku, n. krátke nohavice, n. uniformu, rovnošatu; n. bradu, n. (dlhé) vlasy; n. okuliare; n. odznak, n. prsteň; má čo n.dosť šiat, nemá čo n. nemá si čo obliecť

n. smútok (za niekým) obliekať si čierne šaty ako prejav smútku za niekým; n. masku pretvarovať sa; hovor. n. parohy o klamanom mužovi; n. hlavu hrdo, vysoko ap. chodiť vzpriamený, pren. byť namyslený, pyšný; hovor. n. nos hore byť pyšný;

3. (čo) mať, držať niečo pri sebe, u seba, pren. i v seba: n. zbraň (pri sebe), n. legitimáciu; n. hodinky na ruke, vo vrecku; pren. nenosil magnátskeho titulu (Vaj.) nebol magnátom

n. (na sebe) pečať niečoho mať príznaky niečoho; n. srdce na dlani (Fr. Kráľ) byť otvorený, úprimný; n. v srdci tŕň cítiť duševnú bolesť, byť zarmútený; n. dieťa (plod) pod srdcom o tehotnej žene; n. kríž žiť v trápení; n. ťažký kameň na srdci mať trápenie, starosti; n. niečo v hlave pamätať si; n. niekoho v srdci milovať; n. meno menovať sa;

4. (čo) donášať, prinášať: Vypršali dva roky, a ona peňazí nenosí. (Taj.) (Veliteľ brigády) sťažnosti brigádnikov nenosí na štáb. (Min.)

5. (čo) prinášať, dávať úžitok, plody: n. med (o včelách); n. ovocie (o stromoch);

6. zried. (čo) podopierať, držať, niesť na sebe: Chalúpky nosia na nízkych vrúbkoch vysoké strechy. (Jégé)

najväčší zloduch, akého kedy zem nosila (Letz) aký kedy žil; hovor. nohy ma nechcú n. nevládzem chodiť;

opak. nosievať, -a, -ajú

|| nosiť sa

1. jazdiť na zvierati (o deťoch) pestovať sa, byť na rukách al. na pleciach dospelých: n. sa na koni; n. sa na rukách;

2. obliekať sa: n. sa po pansky, n. sa ako pán, n. sa elegantne;

3. kraj. mať hniezdo, hniezdiť: v dierach nosili sa vrabce (Vaj.);

4. bás. zried. lietať, vznášať sa: v myšlienkach svetmi sa nosiť (Sládk.);

opak. nosievať sa


obnosiť, -í, -ia dok. (čo) nosením opotrebovať, obdrať, obšúchať (oblek al. obuv): o. šaty, topánky

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť dokonavé sloveso
(ja) donosím VKdsa+; (ty) donosíš VKdsb+; (on, ona, ono) donosí VKdsc+; (my) donosíme VKdpa+; (vy) donosíte VKdpb+; (oni, ony) donosia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) donosil VLdsam+; (ona) donosila VLdsaf+; (ono) donosilo VLdsan+; (oni, ony) donosili VLdpah+;
(ty) donos! VMdsb+; (my) donosme! VMdpa+; (vy) donoste! VMdpb+;
(nejako) donosiac VHd+;

honosiť nedokonavé sloveso
(ja) honosím VKesa+; (ty) honosíš VKesb+; (on, ona, ono) honosí VKesc+; (my) honosíme VKepa+; (vy) honosíte VKepb+; (oni, ony) honosia VKepc+;

(ja som, ty si, on) honosil VLesam+; (ona) honosila VLesaf+; (ono) honosilo VLesan+; (oni, ony) honosili VLepah+;
(ty) honos! VMesb+; (my) honosme! VMepa+; (vy) honoste! VMepb+;
(nejako) honosiac VHe+;

nanosiť dokonavé sloveso
(ja) nanosím VKdsa+; (ty) nanosíš VKdsb+; (on, ona, ono) nanosí VKdsc+; (my) nanosíme VKdpa+; (vy) nanosíte VKdpb+; (oni, ony) nanosia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nanosil VLdsam+; (ona) nanosila VLdsaf+; (ono) nanosilo VLdsan+; (oni, ony) nanosili VLdpah+;
(ty) nanos! VMdsb+; (my) nanosme! VMdpa+; (vy) nanoste! VMdpb+;
(nejako) nanosiac VHd+;

nedonosiť dokonavé sloveso
(ja) nedonosím VKdsa-; (ty) nedonosíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedonosí VKdsc-; (my) nedonosíme VKdpa-; (vy) nedonosíte VKdpb-; (oni, ony) nedonosia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedonosil VLdsam-; (ona) nedonosila VLdsaf-; (ono) nedonosilo VLdsan-; (oni, ony) nedonosili VLdpah-;
(ty) nedonos! VMdsb-; (my) nedonosme! VMdpa-; (vy) nedonoste! VMdpb-;
(nejako) nedonosiac VHd-;

nehonosiť nedokonavé sloveso
(ja) nehonosím VKesa-; (ty) nehonosíš VKesb-; (on, ona, ono) nehonosí VKesc-; (my) nehonosíme VKepa-; (vy) nehonosíte VKepb-; (oni, ony) nehonosia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nehonosil VLesam-; (ona) nehonosila VLesaf-; (ono) nehonosilo VLesan-; (oni, ony) nehonosili VLepah-;
(ty) nehonos! VMesb-; (my) nehonosme! VMepa-; (vy) nehonoste! VMepb-;
(nejako) nehonosiac VHe-;

nenanosiť dokonavé sloveso
(ja) nenanosím VKdsa-; (ty) nenanosíš VKdsb-; (on, ona, ono) nenanosí VKdsc-; (my) nenanosíme VKdpa-; (vy) nenanosíte VKdpb-; (oni, ony) nenanosia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenanosil VLdsam-; (ona) nenanosila VLdsaf-; (ono) nenanosilo VLdsan-; (oni, ony) nenanosili VLdpah-;
(ty) nenanos! VMdsb-; (my) nenanosme! VMdpa-; (vy) nenanoste! VMdpb-;
(nejako) nenanosiac VHd-;

nenosiť nedokonavé sloveso
(ja) nenosím VKesa-; (ty) nenosíš VKesb-; (on, ona, ono) nenosí VKesc-; (my) nenosíme VKepa-; (vy) nenosíte VKepb-; (oni, ony) nenosia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nenosil VLesam-; (ona) nenosila VLesaf-; (ono) nenosilo VLesan-; (oni, ony) nenosili VLepah-;
(ty) nenos! VMesb-; (my) nenosme! VMepa-; (vy) nenoste! VMepb-;
(nejako) nenosiac VHe-;

neobnosiť dokonavé sloveso
(ja) neobnosím VKdsa-; (ty) neobnosíš VKdsb-; (on, ona, ono) neobnosí VKdsc-; (my) neobnosíme VKdpa-; (vy) neobnosíte VKdpb-; (oni, ony) neobnosia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobnosil VLdsam-; (ona) neobnosila VLdsaf-; (ono) neobnosilo VLdsan-; (oni, ony) neobnosili VLdpah-;
(ty) neobnos! VMdsb-; (my) neobnosme! VMdpa-; (vy) neobnoste! VMdpb-;
(nejako) neobnosiac VHd-;

roznosiť dk
1. čo ponosiť na rozličné miesta, poroznášať niečo: tehdj ty giste dukatj sam sem panom roznosyl gmenem stareho Letowancza skalica 1660; mayer neni hoden panu grofowi služit, ani toho statku opatrowat, lebo ten mnoho panskeho dogiwa kinožy, sira a masla mnoho na swu stranu popreda a kdekade roznosi hrádok 1715; (treba) pozor dati, aby sa mezy hedbawne cžerwičky missi aneb slepki nedostali, aby gich nezežrali a neroznosili sn 1772; ma se takowé howado zdechnuté do hluboko wykopaneg jamy zahrabati, aby od psůw, wlkůw a giných zwěrj wyhrabané a roznosené býti nemohlo škd 1775
2. rozchýriť, rozhlásiť, rozniesť: vulgo: rozhlásyti, wygewiti, roznosyti wu 1750;
-ovať ndk k 1: strany kvasnicach, to gest kvasneg vody fürödszkeg Geho Jasnost Cisarska taki roskaz vidati racila, abi na nadobach, v kterich tuto vodu rosnosugu, krem csimeru takovito napis poznaceni bil levoča 1785


spoluznosiť ndk čo dať na jedno miesto, poznášať niečo: stipem conferre: spolúznosyti penjze ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

donosiť donosiť honosiťi se honosiťi se nosiť nosiť odnosiť odnosiť podnosiť podnosiť ponosiť ponosiť powinosiť powinosiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor