Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
donosiť, -í, -ia dok. (čo)
1. prestať nosiť;
2. nosiť až do roztrhania, zodratia: d. šaty, topánky;
3. nosiť plod v tele až do konca tehotnosti: d. dieťa; nedonosený plod;
nedok. k 2 donášať
honosiť sa, -í, -ia nedok. (čím, zried. i kým) chváliť sa, vychvaľovať sa, pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, byť hrdý, pyšný na niečo, na niekoho: h. sa slávnym menom, titulom, cudzím perím; niektorí rodičia sa honosia svojimi deťmi; Kto sa honosí, v hlave mnoho nenosí prísl. o namyslenom, nafúkanom človekovi
nanosiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) nosením nahromadiť, naznášať, podonášať: n. dreva, vody; Nanosili do siene lavíc. (Kuk.)
|| nanosiť sa
1. (čoho i bezpredm.) veľa nosiť: Vidno, že sa nanosia batohov. (Kuk.)
2. hovor. vniknúť, dostať sa niekam, k niečomu, do blízkosti niečoho, usadiť sa, zahniezdiť sa niekde: Spišiaci sa nám chceli nanosiť do Liptova. (Kal.) Pod strechu sa nám nanosili (lastovičky). (Žáry) Zlodej sa nemohol nanosiť ľahko do nej (do širice). (Kuk.) Kto sa nanosil do medu? (Ráz.-Mart.)
● n. sa niekomu do vlasov (do štice) chytiť za vlasy a kvákať, vykvákať;
3. expr. (do koho) oboriť sa na niekoho: „Paľo, skoro, či zaveľa meškáte!“ nanosila sa do kočiša. (Tim.)
nosiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) držať na chrbte, na rukách, v ruke a pohybom niekam dopravovať: n. vodu, n. drevo na pleci, na chrbte; n. jedlo na pole (do poľa); n. na trh zeleninu; n. niekoho v náručí; n. na stôl podávať jedlá; pren. hovor. expr. nosí kotol na chrbte (Tim.) je hrbatý, má hrb
● n. na rukách niekoho prejavovať mu veľkú lásku; hovor. expr. Kde ťa čerti nosia? kde chodíš?
2. (čo) mať na sebe niečo (najmä odev, obuv, časť výstroja, ozdobu ap.): n. šaty po niekom, n. čižmy, n. klobúk, čiapku, n. krátke nohavice, n. uniformu, rovnošatu; n. bradu, n. (dlhé) vlasy; n. okuliare; n. odznak, n. prsteň; má čo n. má dosť šiat, nemá čo n. nemá si čo obliecť
● n. smútok (za niekým) obliekať si čierne šaty ako prejav smútku za niekým; n. masku pretvarovať sa; hovor. n. parohy o klamanom mužovi; n. hlavu hrdo, vysoko ap. chodiť vzpriamený, pren. byť namyslený, pyšný; hovor. n. nos hore byť pyšný;
3. (čo) mať, držať niečo pri sebe, u seba, pren. i v seba: n. zbraň (pri sebe), n. legitimáciu; n. hodinky na ruke, vo vrecku; pren. nenosil magnátskeho titulu (Vaj.) nebol magnátom
● n. (na sebe) pečať niečoho mať príznaky niečoho; n. srdce na dlani (Fr. Kráľ) byť otvorený, úprimný; n. v srdci tŕň cítiť duševnú bolesť, byť zarmútený; n. dieťa (plod) pod srdcom o tehotnej žene; n. kríž žiť v trápení; n. ťažký kameň na srdci mať trápenie, starosti; n. niečo v hlave pamätať si; n. niekoho v srdci milovať; n. meno menovať sa;
4. (čo) donášať, prinášať: Vypršali dva roky, a ona peňazí nenosí. (Taj.) (Veliteľ brigády) sťažnosti brigádnikov nenosí na štáb. (Min.)
5. (čo) prinášať, dávať úžitok, plody: n. med (o včelách); n. ovocie (o stromoch);
6. zried. (čo) podopierať, držať, niesť na sebe: Chalúpky nosia na nízkych vrúbkoch vysoké strechy. (Jégé)
● najväčší zloduch, akého kedy zem nosila (Letz) aký kedy žil; hovor. nohy ma nechcú n. nevládzem chodiť;
opak. nosievať, -a, -ajú
|| nosiť sa
1. jazdiť na zvierati (o deťoch) pestovať sa, byť na rukách al. na pleciach dospelých: n. sa na koni; n. sa na rukách;
2. obliekať sa: n. sa po pansky, n. sa ako pán, n. sa elegantne;
3. kraj. mať hniezdo, hniezdiť: v dierach nosili sa vrabce (Vaj.);
4. bás. zried. lietať, vznášať sa: v myšlienkach svetmi sa nosiť (Sládk.);
opak. nosievať sa
obnosiť, -í, -ia dok. (čo) nosením opotrebovať, obdrať, obšúchať (oblek al. obuv): o. šaty, topánky