nota, -y, nôt ž. hud.
1. písaná značka tónu: celá, polovičná, štvrťová, osminová n.; spievať z nôt, čítanie nôt;
2. v mn. č. noty napísané al. vytlačené hudobné dielo: Dušan stál nad klavírom a obracal listy nôt. (Vaj.); pren. (Smetana) notami svet celý očaril (Smrek) hudbou;
notový príd.: n-é písmo; n. zošit, papier; n-á osnova päť čiar rovnako od seba vzdialených, na ktorí sa píšu noty
nôta, -y, nôt ž. melódia, nápev: veselá n.; plačlivá, zádumčivá, falošná n.; stará n., pren. už známa, opakujúca sa vec; spustiť n-u; pren. reč na celkom všednú nôtu (Gab.) reč o bežných, každodenných problémoch; (Hollý) zachoval si rýdzo domácu nôtu (Škult.) domáci ráz, charakter.
● húsť jednu (tú istú, včerajšiu) n-u hovoriť to isté ako predtým; húsť inú n-u hovoriť ináč ako predtým; (všade) počuť tú istú n-u o isté; začať inú n-u zmeniť spôsob reči, správanie; hovor. trafiť niekomu na n-u vystihnúť jeho úmysel; hovor. tancovať, pískať podľa jeho n-y robiť niekomu po vôli;
nôtka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
nóta, -y, nôt ž. v diplomatickom styku úradné oznámenie vlády jedného štátu vláde iného štátu: protestná n.; diplomatická n.; odovzdať, poslať n-u; výmena nót