nutný príd. nevyhnutný, naliehavý, potrebný: treba urobiť, čo je n-é; práv. n-á obrana v krajnej núdzi; ekon. n-á práca, n. produkt
● n-é zlo s kt. sa treba zmieriť;
nutne prísl.;
nutnosť -i ž.: urobiť niečo z n-i
nutnosť -ti -tí ž.
nutnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. stav toho, čo je nutné, čo musí byť, čo si vyžaduje uskutočnenie, riešenie al. bez čoho sa nedá zaobísť; skutočnosť, že je potrebné niečo (neodkladne) vykonať al. že sa niečo musí stať, naliehavosť; syn. nevyhnutnosť, potreba: n. reforiem; n. podpory regiónov; n. školenia, vzdelávania pracovníkov; n. konsolidácie verejných financií; n. dodržiavania bezpečnostných predpisov; n. šetriť energiou; lekári zvážili n. operácie; zmietala sa medzi nutnosťou odísť a želaním ostať; prihlásiť sa do počítača bez nutnosti zadávať heslo; Urobil som to zo zlosti, z nutnosti, a čo ja viem z čoho ešte, ale nemohol som to neurobiť. [L. Ťažký] z naliehavej potreby; Jej životný cieľ [vydať sa] sa už stáva na výsosť aktuálnym, no ešte nie je nutnosťou, ktorú treba stihnúť v priebehu pol roka. [J. Juráňová] □ v prípade nutnosti a) v prípade, ktorý nestrpí odklad b) ak nebude iná možnosť 2. hovor. ▶ potrebná, nevyhnutná vec, potrebný, nevyhnutný jav: ekonomické nutnosti; televízia investovala do programových nutností; Pri vybaľovaní spacákov a ďalších nutností vládol chaos. [VNK 2001]
nutnosť p. potreba 1
potreba 1. stav, v ktorom je niečo žiadané, v ktorom sa dá ťažko bez niečoho obísť • nevyhnutnosť: pociťovať potrebu, nevyhnutnosť pohybu • nutnosť • naliehavosť
2. nevyhnutný predpoklad • požiadavka: existenčné potreby, požiadavky; spĺňať požiadavky modernej kuchyne
p. aj požiadavka 1
nutný príd. potrebný, nevyhnutný, veľmi naliehavý: len pár najnutnejších slov (Min.); Je nutné myslieť, neodvratne nutné! (Kras.); práv. n-á obrana v krajnej núdzi; ekon. spoločensky n. pracovný čas potrebný na výrobu určitého výrobku pri spoločensky normálnych a priemerných podmienkach práce
● n-é zlo niečo zlého, čo nemožno obísť;
nutnosť, -ti ž.
nútenosť p. nutnosť
nutnosť i nútenosť ž. nevyhnutnosť; prinútenie: Bou̯ som krčmár z núťenosťi (Blatnica MAR); To ňeňi nutnozď maď akurát také rukavice! (Lapáš NIT)