národnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ príslušnosť k národu al. etniku: občania slovenskej národnosti; mať českú n.; hlásiť sa k rómskej, k maďarskej národnosti; zmeniť si n.; v sčítacom dotazníku bola uvedená aj nemecká n.; Prišiel sa cudzincov opýtať, akej sú národnosti, lebo na brehu nik nepoznal ruskú vlajku. [V. Krupa]; Národnosť detí sa spravidla určuje podľa národnosti rodičov. [Pt 2001] 2. ▶ menšinový národ al. časť národa žijúca mimo územia svojho štátu, národnostná menšina: spolunažívanie početných národností v jednom štáte; žijú tam rozličné národnosti: Taliani, Poliaci, Nemci; v tomto kraji sa stretávali dve národnosti; viedli zápas za práva slovenskej národnosti (v Uhorsku) 3. ▶ spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekonomickým životom pred historickým vznikom národa, etnikum: proces formovania národností; národnosti sa zlučovali a utvárali národy