ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.; zločin spáchal v o-i zúrivosti
ošiaľ -ľu pl. N -le G -ľov m. 1. ▶ stav mysle bez jasného vedomia spojený so silným zaujatím, citovým prežívaním, v ktorom človek koná často neuvážene; vášnivý záujem o niečo: hokejový, futbalový o.; vyhnúť sa mediálnemu ošiaľu; vypukol predvianočný o.; prvotný o. pominul, opadol; nie je to iba chvíľkový o.; zachvátil ich o. z víťazstva; jeho knižky spôsobili doslova o.; v ošiali lásky mu sľúbila všetko 2. publ. ▶ náhly a prudký rozmach, rast, výskyt niečoho, boom: stavebný o.; úverový o. pokračuje
ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenie • omámenie • ošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojenie • kniž.: šaľba • omam: sladká šaľba mladosti • poet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)
ošiaľ, -u m. stav prejavujúci sa opojením, omámením: omamný, mámivý, sladký, chvíľkový o.; V hlave má chorobný ošiaľ. (Jes-á) Cítil ošiaľ lásky. (Bod.)
(jeden) ošiaľ; (bez) ošiaľu; (k) ošiaľu; (vidím) ošiaľ; (hej) ošiaľ!; (o) ošiali; (s) ošiaľom;
(tri) ošiale; (bez) ošiaľov; (k) ošiaľom; (vidím) ošiale; (hej) ošiale!; (o) ošiaľoch; (s) ošiaľmi;