Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť1

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1


zaobísť sa -íde -ídu -íď! -išiel dok. môcť byť bez niečoho, niekoho, obísť sa: z. sa bez pomocníkov; z. sa s trochou potravy vystačiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obísť obíde obídu obišiel obídený dok.; obísť sa
zaobísť sa ‑íde ‑ídu ‑íď! ‑išiel dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúťpominúťpominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsťprestaťskončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúťzaniknúťzájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúťujsťutiecťuplynúťprebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať savyčerpať sazužitkovať savyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechaťobísťneuviesťodmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktovabstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielovodmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníhbojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)


obísť sa p. zaobísť sa


obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)

hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)

3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)

4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.)skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.

5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.

6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)

hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;

7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)

8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)

9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);

opak. obchádzavať, -a, -ajú;

dok. obísť

|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);

dok. obísť sa


obchodiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho; obchádzať;

pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;

2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)

3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)

4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho; obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.); pren. dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.

5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch); obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)

6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa; ísť okľukou; obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)

7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho; obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)

8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy; vynechávať z náležitého poriadku; obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;

9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku; obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)

10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)

11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať; musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)

12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)

13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 5-9 obísť


obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa1 vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa


obísť sa2, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok. (bezpredm., bez čoho, bez koho, s čím, s kým) môcť byť bez niečoho, bez niekoho, môcť postrádať niečo; zaobísť sa; vystačiť s niečím: o. sa bez peňazí, bez pomoci; Obišli sme sa bez dedičstva, využijeme bez neho i ďalej. (Jégé) Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. (Švant.) Kto sa môže obísť, nejde dnes na ambulanciu. (Kuk.); o. sa s malými prostriedkami; o. sa o jednej palici (Záb.); Obišiel sa i pri nezakúrenej izbe. (Kuk.)


zaobchádzať, -a, -ajú i zaobchodiť, -í, -ia nedok.

1. (s čím, čím) používať, využívať dačo, zachádzať: vedieť dobre, zle z. (so) sekerou, (s) lopatou, (s) puškou; z. štetcom, perom maľovať, písať; (ne)šetrne s dačím z.;

2. (s kým ako, zastar. i koho) správať sa k dakomu, zachádzať sa dakým: pozorne, milo, láskavo, ľudsky, macošsky, z. s ľuďmi, s deťmi, s cestujúcimi; hovor. z. s dakým, s dačím (ako) v rukavičkách veľmi opatrne, jemne, ohľaduplne; zaobchádza ľudí (Kal.); Sluhovia sa len teraz pekne mali okolo Jáchymka, opojili ho, ani sám nevedel ako, a zase ho len zaobchodili. (Dobš.);

dok. k 2 zaobísť1

Morfologický analyzátor

neobísť dokonavé sloveso
(ja) neobídem VKdsa-; (ty) neobídeš VKdsb-; (on, ona, ono) neobíde VKdsc-; (my) neobídeme VKdpa-; (vy) neobídete VKdpb-; (oni, ony) neobídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobišiel VLdsam-; (ona) neobišla VLdsaf-; (ono) neobišlo VLdsan-; (oni, ony) neobišli VLdpah-;
(ty) neobíď! VMdsb-; (my) neobíďme! VMdpa-; (vy) neobíďte! VMdpb-;
(nejako) neobíduc VHd-;

nezaobísť dokonavé sloveso
(ja) nezaobídem VKdsa-; (ty) nezaobídeš VKdsb-; (on, ona, ono) nezaobíde VKdsc-; (my) nezaobídeme VKdpa-; (vy) nezaobídete VKdpb-; (oni, ony) nezaobídu VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezaobišiel VLdsam-; (ona) nezaobišla VLdsaf-; (ono) nezaobišlo VLdsan-; (oni, ony) nezaobišli VLdpah-;
(ty) nezaobíď! VMdsb-; (my) nezaobíďme! VMdpa-; (vy) nezaobíďte! VMdpb-;
(nejako) nezaobíduc VHd-;

obísť dokonavé sloveso
(ja) obídem VKdsa+; (ty) obídeš VKdsb+; (on, ona, ono) obíde VKdsc+; (my) obídeme VKdpa+; (vy) obídete VKdpb+; (oni, ony) obídu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obišiel VLdsam+; (ona) obišla VLdsaf+; (ono) obišlo VLdsan+; (oni, ony) obišli VLdpah+;
(ty) obíď! VMdsb+; (my) obíďme! VMdpa+; (vy) obíďte! VMdpb+;
(nejako) obíduc VHd+;

zaobísť dokonavé sloveso
(ja) zaobídem VKdsa+; (ty) zaobídeš VKdsb+; (on, ona, ono) zaobíde VKdsc+; (my) zaobídeme VKdpa+; (vy) zaobídete VKdpb+; (oni, ony) zaobídu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaobišiel VLdsam+; (ona) zaobišla VLdsaf+; (ono) zaobišlo VLdsan+; (oni, ony) zaobišli VLdpah+;
(ty) zaobíď! VMdsb+; (my) zaobíďme! VMdpa+; (vy) zaobíďte! VMdpb+;
(nejako) zaobíduc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

neobísť: →speex →vorbis
nezaobísť: →speex →vorbis
obísť: →speex →vorbis
zaobísť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor