obďaleč1 prísl. ▶ v menšej priestorovej vzdialenosti, neďaleko1, blízko1; syn. opodiaľ: sedieť, byť, čakať o.; postávali, držali sa trochu o.; o. vidno prvé domy; o. pri lese je močiar; býva niekoľko metrov o.; A tu zrazu obďaleč, v strmom brehu, ozve sa stratený pes. [M. Urban]; Ľudia zhŕknutí v kope obďaleč hlasno zastenali a zabedákali. [P. Jaroš]
obďaleč2 predl. s G ▶ vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť, neďaleko2, blízko3: pekný dom o. cesty; auto sa nachádzalo o. miesta nešťastia; kamenistý chodník stúpal o. domu; vlak zastal o. stanice; stáli sme o. skupinky mladých mužov; Uteká obďaleč kostola von z obce pomedzi domy na záhumnia. [Š. Gráf]