obžerstvo -a s. pejor. nestriedme jedenie a pitie
obžerstvo -va s.
obžerstvo -va -tiev s. pejor. 1. iba sg. ▶ nadmerné prijímanie potravy, nestriedmosť v jedení a pití, prejedanie sa: bohapusté o.; o. je jedným zo siedmich hlavných hriechov; hrešiť obžerstvom; musíme skončiť s takýmto obžerstvom; Sluhovia prinášajú nové jedlá a nalievajú panstvu víno do pohárov. Hodovanie chytilo druhý dych, to je však už skôr obžerstvo... [P. Jaroš]; Za vrchstolom sedí boh obžerstva, mastné líca sa mu ligocú, veniec z révy má posunutý na ucho. [As 2002]; Nepremeňme Vianoce na sviatky obžerstva. [VNK 2002] 2. ▶ akt veľkého presýtenia sa, obžerský čin, prejedenie sa: už žiadne nárazové obžerstvá; odpustiť si večerné o.; pren. Videl som šťastných hubárov, ktorí niesli plné koše. Bolo to až obžerstvo hubami! [Sme 1998] veľké opojenie
obžerstvo, -a str. pejor. nestriedmosť v jedení a pití: Pilo sa len a jedlo až do obžerstva. (Urb.) Nachádzal radosti v obžerstve. (Jes-á)
obžerstvo s. expr. nestriedme, nadmerné jedenie a pitie, prejedanie sa: Obžerstvo je hriech proťi Duchu svatému (Návojovce TOP)
obžerstvo [-o, -í] s pejor nestriedmosť v jedení a pití: pilne se warugte, abi snad nebila obtižena srdcia wasse obzerstwim (TC 1631); wěk detinský z obžerstwým a opilstwým drak pekelnj do swých sýti whana (SK 1697); hle, yá položjm Yerúzalem za wrchný práh obžerstwá wsseckym lidom dokola (KB 1757); wiďiťe, moge ďgétki, gak mnoho zlého sprawuge obžerstwo (DS 1795); nadármo do duchownyho žiwota pospjchass, kdiž obžérstwa ponúkanj nikdy nepotlačugess (BlR 18. st)