Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť1

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1


zaobchádzať -a, zaobchodiť nedok. správať sa, počínať si vo vzťahu k niekomu, niečomu: pozorne z. s materiálom; ľudsky z. s podriadenými

z. s niečím, niekým ako s maľovaným vajcom, v rukavičkách jemne, opatrne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obchádzať ‑a ‑ajú nedok.
obchádzať sa ‑a ‑ajú nedok.
zaobchádzať ‑a ‑ajú, zaobchodiť ‑í ‑ia nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdaťobsmrdkávaťošmŕdať saobšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporákaexpr. obskurovaťsliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovaťobchádzaťpostávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádzaexpr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matkymotať saexpr. motkať sapopletať saponevierať sapotulovať sakrúžiťkrútiť savrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť siobchádzať siobchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitarufraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta


varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sastrániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkovbyť obozretný: pred všetkým je obozretnývystríhať savyhýbať (sa)bočiťobchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov


vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovaťpodceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciuneuznávaťzneuznávaťodmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťoupohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkomignorovaťfumigovaťnegovaťobchádzaťnevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybustavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciuexpr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obchádzať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niekoho, niečoho: Po obede v hostinci pravidelne obchádzať námestie. (Tat.)

hovor. o. ako mačka okolo horúcej (vrelej, vriacej) kaše nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; okolkovať;

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niekoho, niečoho: Obchádzame renesančnú budovu manéže a blížime sa k Alexandrovskému parku. (Pláv.)

3. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: Od toho dňa začal obchádzať dom častejšie. (Ondr.) Dvierka i všetko stavanie zamkýna sám; nech neobchádza (Hľonzo) toľko okolo ich domu deň po deň. (Tim.) Kým starý pustovník popíjal s otcom Noem, čert ich obchádzal a chcel im ukradnúť vínny džbán. (Štítn.)

4. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch): obchádzajú ho mrákoty, obchádza ho strach, spánok, zlá predtucha, smútok; pren. Nieto medzi nimi (vlasmi) ešte sivých, hoci ho už obchádza štyridsiaty siedmy rok (Štítn.)skoro bude mať štyridsaťsedem rokov.

5. (čo) ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa niečomu; ísť okľukou: o. blato, kaluže, kamene, jamy; pren. Chodník obchádza príkro vypučený bok Kriváňa (Chrob.) vedie okolo neho.

6. (koho) vyhýbať sa niekomu, bočiť od niekoho, strániť sa niekoho: (Nevychovaní ľudia) sú nepríjemní, nepohodlní a obchádzaní. (Al.)

hovor. o. niekoho (niečo) na hony (na sto honov, na sto krokov ap.); o. niekoho (niečo) akoby bol morom postihnutý (ako morom postihnuté) úzkostlivo, veľmi sa strániť, vyhýbať sa;

7. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať; zámerne, nedobromyseľne si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy, vynechávať z náležitého poriadku: o. zákony, nariadenia, rozkazy; o. prácu nepracovať al. pracovať nerád; o. školu často vynechávať, nerád chodiť do školy; o. dôležitú otázku (mlčaním) nezmieňovať sa o nej, neriešiť ju; Proste sa tento úsek ľudového života obchádzal. (Mráz)

8. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku: I šiel a obchádzal susedné osady. (Fr. Kráľ) Sám sedliak obchádzal hynúce tvory druhých gazdov a núkal im pomocnú ruku. (Jil.)

9. zried. obchádzať (si) (koho) snažiť sa získať si niekoho: (Brat) vzal na tvár výraz veselosti a obchádzal ju peknými slovami. (Kal.);

opak. obchádzavať, -a, -ajú;

dok. obísť

|| obchádzať sa vyhýbať sa vzájomnému stretnutiu; nestretať sa (schválne);

dok. obísť sa


obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa1 vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa


poobchodiť, -í, -ia i poobchádzať, -a, -ajú dok. (čo, koho) postupne viac vecí, osôb obísť, viackrát obísť: Adam poobchodil Horný koniec. (Heč.) Poobchádzal dom, dvor. (Jégé)


zaobchádzať, -a, -ajú i zaobchodiť, -í, -ia nedok.

1. (s čím, čím) používať, využívať dačo, zachádzať: vedieť dobre, zle z. (so) sekerou, (s) lopatou, (s) puškou; z. štetcom, perom maľovať, písať; (ne)šetrne s dačím z.;

2. (s kým ako, zastar. i koho) správať sa k dakomu, zachádzať sa dakým: pozorne, milo, láskavo, ľudsky, macošsky, z. s ľuďmi, s deťmi, s cestujúcimi; hovor. z. s dakým, s dačím (ako) v rukavičkách veľmi opatrne, jemne, ohľaduplne; zaobchádza ľudí (Kal.); Sluhovia sa len teraz pekne mali okolo Jáchymka, opojili ho, ani sám nevedel ako, a zase ho len zaobchodili. (Dobš.);

dok. k 2 zaobísť1


zaobísť1, -obíde, -obídu dok. zried. (s kým, zastar. i koho) nejakým spôsobom sa k dakomu správať, voči niekomu sa nejako zachovať: S Katušou tak nezaobišiel, ako by sa jej bolo páčilo. (Tim.) Každý žiadal od druhého pekné zaobídenie. (Kal.) Chcel som s ním tvrdo zaobchádzať, ale on ma pekne zaobišiel. (Kal.);

nedok. zaobchodiť i zaobchádzať

Morfologický analyzátor

neobchádzať nedokonavé sloveso
(ja) neobchádzam VKesa-; (ty) neobchádzaš VKesb-; (on, ona, ono) neobchádza VKesc-; (my) neobchádzame VKepa-; (vy) neobchádzate VKepb-; (oni, ony) neobchádzajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) neobchádzal VLesam-; (ona) neobchádzala VLesaf-; (ono) neobchádzalo VLesan-; (oni, ony) neobchádzali VLepah-;
(ty) neobchádzaj! VMesb-; (my) neobchádzajme! VMepa-; (vy) neobchádzajte! VMepb-;
(nejako) neobchádzajúc VHe-;

nezaobchádzať nedokonavé sloveso
(ja) nezaobchádzam VKesa-; (ty) nezaobchádzaš VKesb-; (on, ona, ono) nezaobchádza VKesc-; (my) nezaobchádzame VKepa-; (vy) nezaobchádzate VKepb-; (oni, ony) nezaobchádzajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nezaobchádzal VLesam-; (ona) nezaobchádzala VLesaf-; (ono) nezaobchádzalo VLesan-; (oni, ony) nezaobchádzali VLepah-;
(ty) nezaobchádzaj! VMesb-; (my) nezaobchádzajme! VMepa-; (vy) nezaobchádzajte! VMepb-;
(nejako) nezaobchádzajúc VHe-;

obchádzať nedokonavé sloveso
(ja) obchádzam VKesa+; (ty) obchádzaš VKesb+; (on, ona, ono) obchádza VKesc+; (my) obchádzame VKepa+; (vy) obchádzate VKepb+; (oni, ony) obchádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) obchádzal VLesam+; (ona) obchádzala VLesaf+; (ono) obchádzalo VLesan+; (oni, ony) obchádzali VLepah+;
(ty) obchádzaj! VMesb+; (my) obchádzajme! VMepa+; (vy) obchádzajte! VMepb+;
(nejako) obchádzajúc VHe+;

zaobchádzať nedokonavé sloveso
(ja) zaobchádzam VKesa+; (ty) zaobchádzaš VKesb+; (on, ona, ono) zaobchádza VKesc+; (my) zaobchádzame VKepa+; (vy) zaobchádzate VKepb+; (oni, ony) zaobchádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zaobchádzal VLesam+; (ona) zaobchádzala VLesaf+; (ono) zaobchádzalo VLesan+; (oni, ony) zaobchádzali VLepah+;
(ty) zaobchádzaj! VMesb+; (my) zaobchádzajme! VMepa+; (vy) zaobchádzajte! VMepb+;
(nejako) zaobchádzajúc VHe+;
obchádzať obchádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

obchádzať: →speex →vorbis
zaobchádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor