obetovanie -nia s. cirk. 1. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) príprava obetných darov, chleba a vína, na eucharistickú modlitbu, prvá časť liturgie eucharistie (nasledujúcej po liturgii slova pri slávení svätej omše): bohoslužba obety, obete zahŕňa úkon obetovania, premenenia a prijímania
2. cirk. Obetovanie Pána ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) sviatok slávený 2. februára, spojený s posvätením hromničných sviec a s procesiou svetla, Hromnice
▷ ↗ i obetovať
obetovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok. 1. (za koho, za čo; pre koho, pre čo; ø; komu, čomu) ▶ konať, vykonať niečo nezištne v prospech druhého a na úkor seba, venovať sa niekomu, niečomu na úkor svojich potrieb; dobrovoľne sa zriekať, zrieknuť, vzdávať sa, vzdať sa obyč. niečoho cenného, významného v prospech niekoho, niečoho: o. sa za vlasť, za slobodu; o. sa za cudzie záujmy; o. sa za iného v stave najvyššieho ohrozenia; obetovala sa pre svojho manžela a deti; obetovali sa, aby ju zachránili; bude sa musieť o. pre mužstvo, pre dobro celku; doteraz sa obetovala rodine, teraz chce konečne žiť svoj život; naplno sa obetovali deťom; ona sa, samozrejme, ochotne obetuje, bude sa aj naďalej starať o dcéru; Mal som vtedy päť rokov a v mojom vedomí ostala spomienka na deda nerozlučne spojená s predstavou obete: on sa obetoval, aby som ja mohol ostať nažive. [A. Marenčin]
2. hovor., trochu žart. ▶ robiť, urobiť niečo, čo sa iným nechce: obetoval sa a išiel na nákup; Uršuľa sa obetovala a sadla si vedľa šoféra. [R. Sloboda]; Musím sa obetovať a zjesť aj tvoju večeru. [J. Kot]; Keď napríklad Vrbinka zúri, chalani sa obetujú a povedia, že dvere na skrini sa nedajú otvoriť. [K. Jarunková]
▷ opak. obetúvať sa, obetovávať sa -va sa -vajú sa -val sa: obetúva sa pre školu; v rodine sa obetovávame jeden pre druhého
obetovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. 1. náb. (čo, koho (za čo); komu, čomu) ▶ vykonávať, vykonať obetný obrad, prinášať, priniesť božstvu, bohu al. Bohu niečo, niekoho ako dar na vyjadrenie vďaky, úcty, prosby al. na zmierenie, odprosenie: o. zvieratá, prvotiny z úrody; Abrahám bol ochotný o. Bohu svojho syna Izáka; postavil oltár a obetoval krvavé, pokojné a zápalné obety; prví kresťania odmietali o. bohom, božstvám, modlám, cisárovi; obetovanie detí pohanskému bohu Molochovi; Kristus obetoval seba samého za spásu sveta; kňaz obetuje chlieb a víno na pamiatku Ježiša Krista
2. náb. (čo, zried. koho (za koho, za čo; komu)) ▶ prinášať, priniesť, prednášať, predniesť Bohu niečo ako obetu, dar na istý úmysel, na posvätenie a pod.: o. svätú omšu za zosnulých, za farnosť, za zdravie a pomoc; o. dobré, kajúce skutky za duše v očistci; všetko svoje utrpenie obetovala za mužovo obrátenie; veriaci denne obetujú za pápeža modlitbu posvätného ruženca; celý svoj život obetoval Bohu zasvätil, venoval; pri sviatosti krstu rodičia obetujú svoje dieťa nebeskému Otcovi zasväcujú
3. (čo (komu, čomu; pre koho, pre čo; na koho, na čo; za koho, za čo; v prospech koho, v prospech čoho)) ▶ dobrovoľne sa zriekať, zriecť, vzdávať sa, vzdať sa niečoho obyč. cenného, významného v prospech niekoho, niečoho, často na úkor niečoho iného al. seba: o. vlastné pohodlie, kariéru, slobodu v prospech svojich blížnych; o. pol dňa na upratovanie; o. časť územia v záujme zachovania mieru; o. život dobrovoľne sa dať usmrtiť, zomrieť pre niekoho, pre niečo; práci obetoval najlepšie roky svojho života; je schopná o. nemalé sumy za oblečenie; Čo všetko je ochotný obetovať muž pre lásku milovanej ženy. [InZ 2002]
4. ((čo) na čo) ▶ dávať, dať, venovať obyč. finančnú podporu: o. na kostol; na boj proti rakovine obetoval nemalé sumy peňazí; pri príležitosti krstu obetovali na cirkev 100 eur
5. (koho, čo) ▶ vydávať, vydať niečí život v prospech niečoho, s istým zámerom: v bitke obetoval celé vojsko; Všetkých sme obetovali, nik ich nechcel ani za otrokov. [I. Izakovič]; Obetujú aj Ondreja, aby nevyzradil, kde je poklad ukrytý. [M. Húževka]
6. (koho, čo (čomu; na čo)) ▶ nechávať si, nechať si niekoho, niečo vziať, pripúšťať, pripustiť jeho ujmu, používať, použiť niekoho, niečo na istý účel aj za cenu ochudobnenia sa: potrestala sa sama, lebo obetovala svoje deti vlastnej kariére; obetujeme dovolenku kurzu anglického jazyka; obetovala celú rodinu, len aby sa stala prvou dámou; o. pešiaka, strelca (v šachu) vzdávať sa, vzdať sa figúrky s cieľom získať nejakú výhodu; Kvalitné mužstvá s dobre prepracovanou organizáciou hry nezvyknú obetovať hráča na osobné krytie. [Sme 1996]
◘ fraz. obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdávať sa, vzdať sa, zriekať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho iného
▷ opak. obetúvať, obetovávať -va -vajú -val: Na veľkom oltári obetúvajú Chaldejci pri výročnej slávnosti okrem zvierat niekedy aj tisíc talentov kadidla. [V. Zamarovský]; Prvé obilie obetovávali bohu úrody, aby im doprial dostatok aj v budúcom vegetačnom období. [HR 2001]