Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obohnať -ženie -ženú -hnal -hnaný/-hnatý dok.

1. ohradiť, obkolesiť: dom o-ný múrom, živým plotom

2. zavrátiť pri pasení;

nedok. obháňať -a

// obohnať sa odháňaním sa zbaviť: nemohol sa o. pred muchami;

nedok. obháňať sa

obháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

obháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

obháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo) ▶ zavracať pri pasení rozutekané zvieratá, stádo a pod., udržiavať ich vedno, pokope: o. husi; pastier obháňa svoje stádo; Niekedy sa mi zdalo, že ovce pasie vlastne on [pes], a nie ja. Múdril sa predo mnou, zavracal, obháňal ich aj bez môjho príkazu. [L. Ťažký]
2. expr. (koho, čo (s čím)) ▶ ustavične za niekým, niekam chodiť s cieľom získať, dosiahnuť niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; syn. naháňať: o. dlžníkov, neplatičov; o. banky, pracovné agentúry; o. známych s petíciou proti výrubu stromov; politici pred voľbami obháňali svojich sympatizantov a potenciálnych voličov; Poponáhľal som sa a začal obháňať Gabu, aby mi dala kľúče. [K. Jarunková]; Podujal sa na nepríjemnú úlohu zháňania financií a obháňania sponzorov. [Tatry 2004]
3. expr. (koho) ▶ nástojčivo, až dotieravo a vytrvalo niekomu dvoriť, snažiť sa niekoho získať, o niekoho sa uchádzať: o. pekné dievčatá, spolužiačky; Veľmi rýchlo sa jej nabažil a s jemu vlastnou ľahkomyseľnosťou obháňal učnice z cukrovaru. [J. Balco]; Kým ona obháňa boháčov, nakupuje v najdrahších butikoch a cestuje po exkluzívnych destináciách, mladý muž sa za peniazmi príliš nenaháňa. [P7 2010]
▷ dok. k 1 ↗ obohnať

obháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. expr. 1. zried. (s kým; ø) ▶ striedavo bežať jeden za druhým s cieľom chytiť sa, dostihnúť sa, naháňať sa: o. sa s deťmi pri dome; psy sa obháňajú v parku; Tak sa teraz každú chvíľu obháňa s vnukom okolo vežiakov. [A. Baláž]
2. zried. ▶ veľa a usilovne pracovať, činiť sa; syn. oháňať sa, obracať sa, zvŕtať sa: musí sa poriadne o., aby uživil seba aj rodinu
3. (čím) ▶ (šikovne) narábať, zaobchádzať, pracovať s niečím, obyč. s nejakým nástrojom al. náradím: vie sa o. mečom, nožom, sekerou
4. (čím, kým) ▶ priveľmi zdôrazňovať, pripomínať niečo, vystatovať sa niečím, niekým al. často, nadmieru sa zmieňovať o niečom, o niekom, obyč. s cieľom ťažiť z toho; syn. oháňať sa: o. sa prázdnymi frázami, nepravdivými tvrdeniami; o. sa zákonmi; tak tým by som sa neobháňala; keď nevedel, čo povedať, obháňal sa svojím strýkom na ministerstve; Nikdy sa neobháňal svojím priezviskom, ktoré malo dobrý zvuk. [KN 2005]
◘ fraz. vie sa obháňať jazykom vie sa dobre vyjadrovať; vie sa obháňať varechou vie dobre variť

obohnať oboženie oboženú obožeň! obohnal oboženúc obohnaný obohnanie dok. 1. (čo čím) ▶ utvoriť prirodzenú al. umelú ohradu okolo niečoho; oddeliť niečo (dookola) ohradou; syn. ohradiť, obkolesiť: o. pozemok, park plotom; mesto obohnané vysokými múrmi, hradbami; tábor je obohnaný obranným valom, ostnatým drôtom; polícia obohnala priestor policajnými uzáverami a páskami; Tu vpravo od nás je neveľká lúčina obohnaná zo všetkých strán bukovou horou. [J. Géci]; pren. o. dušu múrmi mlčania
2. zried. (čo) ▶ zavrátiť pri pasení rozutekané zvieratá, stádo a pod., udržať ich vedno, pokope: o. ovce, kravy; o. čriedu, stádo
▷ nedok. k 2 ↗ obháňať

obháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) zavracať pri pasení: o. ovce, kravy, o. čriedu; Zakiaľ si Juro obháňa svoj kŕdeľ, sliedi Janko popod kríčky. (Ráz.-Mart.)

2. hovor. (koho, čo čím) prenasledovať, behom naháňať, preháňať: Horár ma obháňal — bodaj nohy zlámal! (Taj.) Patykom ma obháňal starý gazda. (Kuk.); pren. o. niekoho otázkami (Kuk.) dávať niekomu otázky, preháňať, prenasledovať otázkami;

3. zried. (čo čím) ohradzovať, stavať niečo okolo niečoho: o. pozemok plotom, múrom;

4. zried. rozkladať sa dookola, okolo niečoho; byť postavený okolo niečoho: múry obháňajú záhradu;

5. kraj. (čo) odháňať (hmyz sadajúci na zvieratá): Tetka vytiahla z kra chabinu a obháňala im (statku) muchy a ovady. (Fig.);

dok. k 1, 3, 5 obohnať, zried. k 3 i obhnať

|| obháňať sa

1. (čím) mávať niečím okolo seba (obyč. s úmyslom brániť sa): (Valach kyjakom) nechže sa obháňa, keď prikúri vlčica. (Hviezd.)

2. expr. veľmi sa usilovať (v práci), oháňať sa: Musíš sa poriadne obháňať, aby si sa udržal nad vodou. (Chrob.)

3. nár. poletoval zboka na bok; osievať sa, ovievať sa: Šuch, šuch, zatína kosou. Široké sukne sa obháňajú. (Hor.)

obhnať, -ženie, -ženú, -hnaný dok. zried. (čo čím) obohnať, obkolesiť, obklopiť, ohradiť: V tom známom domku býva práve, obhnanom plôtku patyčou. (Hviezd.);

nedok. obháňať

|| obhnať sa (okolo čoho, okolo koho) postaviť sa, vzniknúť okolo niečoho, niekoho: Kde môj stredný brat čakanom zatne, tam vôkol neho obženie sa vo tri vrhy múr. (Dobš.)

obohnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný/-hnatý, rozk. -žeň dok.

1. (čo čím) obkolesiť, obklopiť, ohradiť: Pred rokmi obohnal plotom malý kus zeme. (Vaj.); dedinský cintorín obohnaný živým plotom starých briez (Tomašč.); dom obohnaný mocným múrom (Tim.);

2. (čo) zavrátiť pri pasení, udržať vedno (stádo): Stádo si sám neoboženiem.

3. kraj. (čo) odohnať (hmyz sadajúci na zvieratá);

nedok. obháňať

|| obohnať sa

1. (čím) obkolesiť sa, obklopiť sa, ohradiť sa; pren. Starý vžil sa do svojich ideí nereálnych, obohnal sa fantastickým múrom. (Vaj.)

2. hovor. (pred kým, pred čím i bezpredm., nár. i koho, čoho) zbaviť sa niekoho, niečoho, odohnať niekoho, niečo, obrániť sa pred niekým, pred niečím: nemôcť sa o. pred dotieravými muchami; pren. Nemôžeš sa obohnať pred nimi (pred myšlienkami). (Kuk.)

obháňať nedok.
1. čiast. jstrsl behom dostihovať, naháňať; prenasledovať: Okolo zahraďi jú obhánel, ale jú nemohól dolapiť (Revúca); A sliepke nám (pes) obhaňia, aj zadrhou̯ nám tri (Poniky BB)
2. jor, lipt, szvol, spiš zaháňať späť, zavracať (zvieratá pri pasení); odháňať: Nu_sa to na salaši dobre páslo, ľebo sa ňemiselo obháňäť (Leštiny DK); A teraz len okolo domu pasu a psi him obháňaju (Ludrová RUŽ); Prídu ďeťi, misím ich tag obhaňaď, abi mi to (pradená) nahali (Poniky BB); Ňedalo śe od muh obhaňac (Studenec LVO)
3. čiast. sstrsl, kys dobiedzať, dotierať do niekoho: A prišla som domou (z poľa ustatá), zaz ma muž obháňau̯ doma (Kráľ. Lehota LM); Náž gunár ťi cudzie husi obháňaď ňebuďe (Socovce MAR); Išli (muzikanti) prvi ďeň ke temu mlademu, boli aj na druhi ďeň tam, kim si ňezviknul na tu mladu, pomahali mu obhaňať (Terchová ŽIL)
4. čiast. jstrsl, vsl dozerať na niečo, strážiť niečo: Daľi mi obhaňať konope, akože hlavački, semenački, abi vrapce ňevizobaľi (Detva ZVO); Hajtož obhaňa luki a zarna f poľu procifko škodňikoch (Kluknava GEL); Každi obhaňa svuj majetek (Dl. Lúka BAR); A ja toto šicko obhaňala (Krčava SOB)
5. mlyn. opakovane prepúšťať melivo cez mlecí mechanizmus: Čo ces piťel ňeprepadlo, to sa ešťe raz viňieslo hore, zase sa rozomlelo a zaz išlo, to sa tag obháňalo (Prochot NB)

obháňať sa nedok. expr. jzempl usilovať sa získať niečo, zháňať sa za niečím: Horko-češko me śe obhaňaľi za falatkom chľebika (V. Zalužice MCH)

obháňať ndk
1. čo (čím) naháňať (muchy, dobytok ap.): muchy se obhanagj ohankou (KoB 1666) odháňajú; Matagž s powriesla bozigan mel a tak strigj obhanal (KRUPINA 1675); se prikazuge, žebi pastirsky služebnicy na konjch neobhaneli kone, než pessj warowali (JELŠAVA 1737); guž neskoro bolo statok obhanat (D. JASENO 1759); offecto: obracám, obháňám, naháňam (KS 1763); na gačmen a rož nedag mu (volovi) piti, ani státi, ale ho obhanag (PL 1787) preháňaj
2. koho častým behaním znepokojovať, prenasledovať niekoho, dotierať na niekoho, domŕzať: p. exactor Andreas Očenass mna ze dna na den pritiska a obhania straniwa položeni porciovich penezi (KRUPINA 1737)
F. blazen, ktery nepritomnych z gazikem obhana (GŠ 1758) ohovára
3. čím obklopovať, ohrádzať niečo nej. navrstvenou al. vykopanou prekážkou: vallo: ssancugem, krykopu obháňam aneb násypem hrázdjm (KS 1763); o. sa ndk čím mávať niečím okolo seba (obyč. s úmyslom brániť sa): swedek widel Kaszagouho syna z gistim rajtlikom brezowim se obhanagiczeho (V. ČEPČÍN 1734)