objektívny príd.
1. daný skutočnosťou, stavom vecí, vyplývajúci zo stavu vecí, z okolností;
filoz. jestvujúci nezávisle od vedomia, vlastný samému objektu al. jemu zodpovedajúci: o-e príčiny, podmienky nejakého stavu; objektívny a subjektívny činiteľ (napr. v revolúcii); o. svet, o-a skutočnosť, realita, o. ráz vedeckých zákonov; o-a pravda, o-e poznatky o svete správny odraz skutočnosti vo vedomí, vo vedeckých poučkách;
2. existujúci a pozitívne dokázateľný, pozorovateľný iu pre iných, majúci širšiu, všeobecnú platnosť: umelecké dielo má zložku subjektívnu i o-u; subjektívne a o-e príznaky choroby; predstava môže byť subjektívna, ale pojmy sú o-e; to je o. fakt zistiteľná, dokázateľná, všeobecne známa al. platná skutočnosť; lit. o-a poézia epika;
3. nestranný, nezaujatý, vecný; spravodlivý: o. človek, sudca (pri športe), o. divák, o. pozorovateľ; o-e stanovisko, o-a kritika; podať o. posudok o niečom (o niekom);
4. filoz. o. idealizmus uznávajúci mystickú od ľudí nezávislú ideu ako základ všetkého jestvujúceho;
5. práv. o-e právo právo norma (pravidlo);
objektívne prísl.
1. fakticky, skutočne;
filoz. nezávisle od ľudského vedomia: svet existuje o.; vedecké poznatky sú o. pravdivé;
2. nadindividuálne, všeobecne: o. známa skutočnosť;
3. nestranne, nezaujato, vecne; spravodlivo: o. niečo, niekoho posúdiť, o. kritizovať, o. viesť zápas;
objektívnosť, -ti ž.
1. filoz. existencia, jestvovanie niečoho nezávisle od ľudského vedomia: o. okolitého sveta je nepopierateľná;
2. nadindividuálna, všeobecná platnosť niečoho;
3. nestrannosť, nezaujatosť, vecnosť; spravodlivosť: o. kritiky;
filoz. výraz straníckosti marxistickej filozofie (ako protiklad k buržoáznamu objektivizmu, tzv., nadstraníckosti);
4. filoz. pravdivosť, správnosť, hodnovernosť: o. ľudského poznania správnosť odrazu poznávanej skutočnosti