objektívny [-t-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. filoz. ▶ zhodný so skutočnosťou, jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický; op. subjektívny: objektívna skutočnosť, realita jestvujúca mimo ľudského vedomia a nezávisle od neho; objektívna pravda odraz reálnej skutočnosti, ktorý nezávisí od vôle a želania subjektu; objektívna vlastnosť existujúca nezávisle od subjektu; o. idealizmus filozofický smer, podľa ktorého základom všetkého, čo existuje, je transcendentné vedomie, absolútny duch, svetový rozum a pod.; objektívne poznatky o svete; objektívne podmienky dané skutočnosťou, vyplývajúce z daného stavu; objektívne danosti, zákonitosti; hľadať súlad medzi objektívnymi potrebami a subjektívnymi nevyhnutnosťami 2. 2. st. -nejší ▶ vychádzajúci zo skutočnosti, opierajúci sa o jestvujúce fakty a nepodliehajúci osobným, subjektívnym sklonom, preferenciám, predstavám a pod., nestranný, nepredpojatý, nezaujatý; svedčiaci o tom: op. subjektívny: o. pozorovateľ, rozhodca, divák; o. fakt; objektívna kritika; objektívne stanovisko; objektívne zobrazenie skutočnosti; nájsť objektívne kritérium posudzovania; dospieť k novým, objektívnejším poznatkom; Chcel som byť objektívny, spravodlivý a nezaujatý. [B. Šikula] ▷ práv. objektívne právo všeobecne záväzné pravidlá správania vyjadrené v právnych normách, vydané a vynútiteľné štátom, právny poriadok, právo platné na danom území a v danom čase; objektívne konanie predmetné, neosobné, bez znalosti páchateľa; objektívna zodpovednosť zodpovednosť držiteľa vozidla za dodržiavanie pravidiel cestnej premávky; lit. objektívna lyrika zobrazujúca skutočnosť bez pokusu o jej subjektívne hodnotenie 3. opt. objektívny fotometer ▶ fotometer, pri ktorom dopadá svetelný tok na svetlocitlivé zariadenie umožňujúce merať fotometrické veličiny (napr. odraznosť, priepustnosť, pohltivosť látok) bez spolupôsobenia oka, ktoré je nahradené citlivým snímačom