obkľúčiť, -i. -ia dok.
1. (koho, čo) zhromaždiť sa, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obkolesiť, obklopiť: Deti ho obkľúčili a pokrikovali za ním. (Gráf); vojsko obkľúčilo dedinu, mesto, nepriateľské pozície; horami obkľúčené mestečko (Vaj.); pren. Veštca obkľúčil sen (Dobš.) zaspal. Ju obkľúči samota a tma. (Podj.)
2. (čo, koho čím) postaviť, položiť, uložiť niečo okolo niečoho, niekoho: Ešte raz pravým ramenom obkľúčil jej driek (Škult.) objal ju okolo drieku;
nedok. obkľučovať, -uje, -ujú