Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oblačný príd.

1. pokrytý oblakmi, mračný: o-é nebo

2. podobný oblakom: o-á hmla;

oblačno vetná prísl. k 1: je o.;

oblačnosť -i ž. množstvo oblakov na istom mieste: veľká, kopovitá o.; o. ustupuje

oblačno 2. st. -nejšie prísl.

oblačno 2. st. -nejšie prísl. iba vo vetnom základe i meteor. ▶ vyjadruje stav ovzdušia, keď oblaky pokrývajú päť až sedem osmín oblohy, keď je takmer zamračené: popoludní bude polooblačno až o.; zrána bolo prevažne o.; dnes bude oblačnejšie a chladnejšie
◘ fraz. striedavo oblačno (z hľadiska hovoriaceho) o situácii, keď je chvíľu dobre, chvíľu zle

oblačný príd.

1. zatiahnutý, pokrytý oblakmi; mračný: o-é nebo, o. deň; pren. o-é výšiny, výšky o veľkej výške; o. Kriváň (J. Mat.) vysoký, siahajúci nad (po) oblaky;

2. zložený z oblakov, podobný oblakom: Len nejasné obrysy pozerali cez hustú oblačnú hmlu. (Jégé) Oblačnými krídlami (búrka) na náš strom sa švihla. (Hviezd.);

oblačno vetná prísl.: je (bolo) o. zamračené;

oblačnosť, -ti ž. pokrytie oblohy mrakmi: malá, veľká o., zvýšená o.

oblačný príd. strsl zatiahnutý, pokrytý oblakmi, zamračený: oblační ďen (Bobrovec LM); oblačnuo ňebo (Martin); oblačné ňebo (V. Bielice TOP); oblačno vetná prísl.: Hlásiľi, že buďe oblačno (Čierny Balog BRE); Oblašno je, buďe padač (Turčok REV)

oblak m
1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok, mračno: gedenkrate bjwsse oblaky possmurne (KRUPINA 1675); slunce, budže gest kdekolwek, switj wždicky, ačkolwek oblaky geg nam ukrywagj (OP 1685); slisal-ly swedek, ze by (Mária Nemček proti Lukačkovej) mluwila: ,,Widam was s oblacze lietaty`` (PRIEVIDZA 1737); počalo sa ponegprw nebe z čiernimi oblakami aneb chmarami zatahowati (MS 1758);
x. pren ty sy (Kristus) swetlo prawé wlasti, zažen oblak truchliwosti (CC 1655) o smútku; ty sy (Mária) slúnko, která hrycha oblaki rozháňáss (BlR 18. st)
F. zhladil sem yako oblak neprawosti twe a yako mlhu hřychy twe (BAg 1585) o ochrane; když štestí lidské nejjasnejší se svítí, tehdaž do černých se hledí oblaků skrýti (ASL 1676) o ustavičnej zmene; Pane na nebi, práwda twá až do oblaku (BlR 18. st) je nekonečná; hrichi moge, ktere su gako oblaky hrube (ET 18. st) o ich váhe a počte
2. množstvo, zhluk niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu: prachu oblak usilowal se nebe a zeme zastynit; rozdelowali se zapálené wonné weci na oblak; para pak wonnecj na spusob oblaku wzhuru se pozdwihuge (PT 1778; 1796); (šášky) w spusob oblaku letice, kde se spustja, ssetko skaza (PR 18. st)
3. bibl znamenie božej prítomnosti a prostriedok božej ochrany: ale pod oblaczemi (?) a cazateli (Mod 16. st); otcowe nassy wssickni pod oblakem byly a wssickni more pressly (DuH 1723); we dne swietlý oblak, w nocy ohniwý stlup jim cestu ukazowal (PrW 1780)
4. koho množstvo, zástup:
L. y mi teda, magice takowy oblak swedkůw, skrze trpeliwost konegme (SP 1696) veľa
F. co oblak tak mnohých pobožnjch svedkúv mám již privázeti v týchto časích našich (Tr 1728); -ový, oblačný príd k 1: nubilus: mračny, oblačny, tmawy; nubilosus: zamračeny, oblačny, zassmúreny (KS 1763)
L. arcus caelestis: dúha oblakowá (KS 1763) na nebi; k 3: Hospodin predchazel ge (pútnikov) we dne w slupu oblakowem, w nocy pak w slupu ohniwem (COB 17. st); zestúpil Pán w stlúpu oblakowém a stál pri dwerách stánkowych, kdiž wolal na Áarona a Marygu; nebo blýsko gést deň a približuge se deň Páňe, deň oblakowy, deň oblaku božieho (KB 1757); sám Bůh synum izrahelským bude cestu ukazowati w oblačném stlupe (PrW 1780); oblačno prísl k 1: kapustu do wlchkeg, čestwo rozaneg zemi, kdis gest oblačno a ťeplo, sat do hradi (PR 18. st); subst oblačno s oblačnosť: oblačno, wjtr a desst prekažj žatwe (NK 1717); -osť ž množstvo oblakov na istom mieste: málo k oblačnosty nachilná nebe twárnost (PT 1778); obláčok [-ek] dem k 1: tak gasny čas byl, že gedneho obláčku nebylo (P. ĽUPČA 1699 E); nubecula: oblaček, maly oblak (KS 1763);
x. pren odstupme, odstupme načas, nebo (prenasledovanie) oblaček gest toliko richle pomigegicy (CS 18. st)