obrátene prísl.
obrátene prísl. 1. ▶ v obrátenej1, opačnej polohe; na druhú, opačnú stranu; na druhej, opačnej strane; z druhej, opačnej strany; opačným smerom; syn. naopak, opačne: držať knihu, noviny o.; nápis, obrázok je vytlačený o.; povedať, napísať slovo o. odzadu; jednu kartu položil o. farbou al. chrbtom hore; vie chodiť o. pospiatky; sedieť na stoličke o. čelom k operadlu; sedieť na koni o. čelom dozadu; o. si nasadil šiltovku šiltom dozadu 2. ▶ opačným spôsobom, v protiklade s niečím, s niekým; v protiklade k tomu, čo by sme očakávali; syn. naopak, opačne; op. rovnako, takisto, zhodne: pozerať na vec, na všetko aj o.; platí, funguje to aj o.; žiak išiel na matematický príklad celkom o.; príbeh sa odvíja o., od konca; A zrazu som videl všetko to hemženie a dianie naopak. Obrátene. [P. Krištúfek]; A prečo to nebolo obrátene, že ja by som mal sen byť pilotom a ty zasa byť kňazom? [S. Háber] 3. v spojení pliesť obrátene ▶ (o technike v pletení) pliesť obrátené1 očko, t. j. s naberaním priadze spredu, op. pliesť hladko, t. j. základnými jednoduchými očkami: jedno očko pletieme o. a dve hladko
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
obrátene p. naopak, opačne 1
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
obrátený príd. opačný, prevrátený: o. postup; o. poriadok (Jil.);
obrátene prísl. opačne, naopak: všetko ide o. (Kuk.)
obrátiť dok. 1. csl dať na opačnú, protiľahlú stranu, prevrátiť: Ket seno preskňe, treba ho obráťiť (Devičie KRU); Obráťeli sa ti čreva najprf, vičisťeľi, viumivali (Riečnica KNM); Deski poukladaľi a po čase zaseg obráceľi, abi ih ňestočelo (Rajec ŽIL); Pečeme toti lokši na jednom boku a vecka obracime na druhi bok (Brezina TRB); Židzi daľi zrubadz drevo na mľazge a potim ho eśči daľi obracic, žebi aj z_druhej strani vishlo (Smižany SNV); Roj še strez do rečici abo do cinkovaneho vedra abo do šitka a visipal še rovno do obraceneho prazneho slameňaka (Rozhanovce KOŠ) F. šetko mi obráťiľi hore nohámi (V. Bielice TOP) - urobili neporiadok, poprehadzovali; sud obráťeď na kapustu (Pukanec LVI) - otočiť hore dnom; žaludek so_mau̯ obráťení (Svätoplukovo NIT) - o žalúdočnej nevoľnosti 2. csl dať niečomu opačný smer, otočiť: Boľi obráťené chrptom do oltára a fšetki ích poznau̯ (Blatnica MAR); Tak som utekal za tima kraváma, tí kravi son dohonil, do role a proci vetru som íh_obrácil (Ružindol TRN); To ceľa ňebolo dobre v ňej, že bolo ňejako obrácené, špatnú polohu malo (Podmanín PB); Škola bula veľika, oblaki na sever obraceni (Brezina TRB); Obracil (kone) tag dolu ľesom proscejši (Fintice PRE) 3. dať niečomu určitý (obyč. nový, zmenený) smer, otočiť: A naraz mi tak, pán dochtor, hlavu seklo, čo mi ju obráťilo (Kráľ. Lehota LM); A hutori mňe, že partizan, že budze striľac a pištoľig obracil na mňe a trimal ho proci mňe (Brezina TRB) F. obráťilo mi to oči (Zombor MK) - pomýlilo ma to, videl som niečo iné ako v skutočnosti 4. prekopať, preorať: V jeśeňi śe (zem) obraci a na jar śe visadzuje (Sečovce TRB) 5. csl uskutočniť zmenu, premeniť: Takto sa to (vzťahy v rodine) obrácilo (Dobrá Voda PIE); Ľem na ľitre śe davalo dakedi a po tamtej vojňe obraciľi (Záhradné PRE); Čo to si se mnu porobila, na kona ši me obracila! (Hnilec SNV) F. na posmeh každejho obráťiľi (Lešť MK), obráťiľi ho na posmech (Žaškov DK) - zosmiešnili, zahanbili; pambo šecko na dobré obrátí (Lukáčovce HLO) - každé utrpenie sa raz skončí, všetko dobre dopadne; obrácilo sa mu na ďesátí rok (Bošáca TRČ) - ide mu na desiaty rok 6. csl výhodne uplatniť alebo použiť, investovať: Človeg musí veďieď ako a ďe obráťiť korunku (Pribiš DK); Tá vedzela koruni obracac, šak potom tu bola krčmárku (Rajec ŽIL); A s_peňeźmi ňeznam co porobil, či na daco obraciľi, či co (Fintice PRE); Šicke tote peňeźi obracil na gazdofstvo (Prešov) F. penáz na pálené obráťí (Skalka n. Váh. TRČ) - prepije; obrátene prísl. jeden zo základných druhov pletenia, druh očka: Ihlicou urobíž ráz hlatko, ráz obráťeňe (Návojovce TOP)