Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe; o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie; o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto; o-ené očko, op. hladké; o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho; o. reč na iné

□ o. pozornosť na niečo všimnúť si

● o. na posmech zosmiešniť; o. niečo na žart urobiť z niečoho žart; o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku; o. navnivoč zničiť; o-ťme list! hovorme o inom!

nedok. obracať -ia

// obrátiť sa

1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám; všetky oči sa o-li na ňu; vietor sa o-l

3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo; všetko zlé sa na dobré o-i

4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

● → karta sa o-la; o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať; o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

nedok. obracať sa

1. k 1 – 4

2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

● → žalúdok sa mu o-ia; o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

obracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.

obracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.

obracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo, koho) ▶ dávať, ukladať tak, aby bolo vidieť opačnú protiľahlú stranu, dávať opačnou, spodnou stranou navrch al. z jednej strany na druhú, prevracať, otáčať: o. mäso pri pečení; o. plachtu na druhú stranu; o. kompost vidlami; o. zem pri rýľovaní; dlho obracal v rukách obálku, škatuľku; ležiaceho pacienta treba častejšie o., aby nemal preležaniny; o. klaviristovi noty, listy partitúry; opatrne obracia stránky starej knihy; má vo zvyku pred praním o. tričká na rubovú stranu; Ženy [...] trávu roztriasali, druhý deň ju obracali a na tretí deň do kôpok pohrabali. [L. Ťažký]; Idefidej, pohni sa, aj ty sa musíš snažiť, opakovala mama otcovi po maďarsky, keď ho o dekádu neskôr na vysoko nastlanom lôžku obracala na druhý bok. [V. Balla]
2. (čo (kam)) ▶ dávať niečomu istý smer, dávať niečo do istej polohy; syn. otáčať: o. trup doprava, doľava; o. tvár k slnku, za slnkom; obracia oči k nebu ↗ i fraz.; v rozhovore obracala zrak na muža; keď rastlinka vzíde, svoje lístočky hneď obracia smerom k svetlu; Ak sedemmesačné dieťa neobracia hlavu za zdrojmi zvuku, možno usudzovať, že je hluché. [RaŠ 2006]
3. (čo, zried. koho (kam)) ▶ meniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho, niekoho na iný, obyč. opačný smer; syn. otáčať: o. traktor pri oraní; vodič prudko zabrzdí a obracia auto; jazdci rýchlo obracali kone, vracali sa späť; kapitán oblúkom obracia loď a smeruje na sever; nevítaného hosťa už obracala k dverám; Člny s utečencami obracia austrálske námorníctvo domov už v hraničných vodách. [Sme 2003]
4. (čo, koho proti komu, proti čomu) ▶ dávať niečomu (aktu, konaniu, gestu, emócii a pod.) istý, obyč. nový, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, niečoho, usmerňovať, smerovať; syn. otočiť: ak jej nevedel odpovedať, všetko obracal proti nej; moje pripomienky berie príliš osobne, prekrúca ich a obracia proti mne; svoj hnev, agresivitu obracajú demonštranti najmä proti radniciam; svojím konaním obracia všetkých susedov proti sebe; Prečo jej hrot [pomsty] obraciaš proti stvoreniu, ktoré vo dne v noci nosí takú jemnú pleť? [I. Štrpka]; ironický humor obracia skutočnosť proti autorovi, vysmieva ho ňou [KŽ 1967]
5. (čo ku komu, k čomu/na koho, na čo/kam) ▶ upriamovať, zameriavať, sústreďovať svoju al. niečiu myseľ, pozornosť, záujem a pod. na niekoho, na niečo: o. myseľ k budúcemu mieru, na príčiny vecí; hlasným nárekom obracal pozornosť na seba; neobracia pohľad, zrak do minulosti, pozerá sa do budúcnosti; lákavejšia, atraktívnejšia ponuka opäť obracia záujem dovolenkárov k tejto krajine [Cs 2006]
6. (čo na čo/kniž. v čo) ▶ meniť jednu vec inou vecou obyč. opačného druhu, premieňať: utrpenie druhých pomáha o. naše zlo na lásku; všetko nepriaznivé obracia na dobro; neobracajte problém na morálne ponaučenie; obracia svoj názor na všeobecne platný fakt; o. lesy, mestá, krajinu na púšť, v púšť
7. (koho, čo (na koho, na čo)) ▶ privádzať niekoho, niečo k nejakej zmene, meniť (z hľadiska hovoriaceho v prospech niekoho, niečoho): o. pohanov na vieru; Bol pripravený obracať mladých nevychovancov na džentlmenov. [S. Lavrík]; trpezlivosť a sila argumentov postupne obracali mysle aj srdcia miestnych ľudí [KN 2001]
8. hovor. ▶ dávať sa na spiatočnú cestu, otáčať sa naspäť, vracať sa obyč. predčasne, bez naplnenia cieľa cesty: v polceste museli o., lebo zabudli doma kufor
9. hovor. ▶ meniť názor, mienku: Tomáš akoby si [počas hádky] uvedomil, že by som mu mohla práve tak uškodiť ako pomôcť, [...] takticky začína obracať. [K. Lászlová]
10. expr. (koho, čo) ▶ nenechať na pokoji, trápiť, preháňať niekoho: o. študenta na skúške; slovanisti začali o. domácu obranu od prvej minúty; Bolo to prekvapenie, pretože pred pol rokom ma ešte [eštebáci] riadne obracali, boli zvedaví najmä na Oľgu, či nie je tajná mníška [...]. [M. Danieliszová-Jesenická]
11. i obracať si expr. (koho, čo) ▶ dôkladne, podrobne sa v rozhovore, v mysli zaoberať niekým, niečím, hovoriť al. premýšľať o niekom, o niečom, rozoberať, zvažovať niečo: neznášam, keď začnú človeka hore-dolu o.; keď sa ľudia dopočuli novinku, obracali ju z každej strany; Nech si to obracia tak alebo tak, stále pociťuje Hedin odchod ako veľkú zradu. [E. Čepčeková]; Donekonečna si všetko obracala v mysli, aby sa s tým vyrovnala. [Ľ. Mišíková]
◘ fraz. obracať do seba poháre/poháriky/jeden pohár za druhým a) piť (často) alkohol b) byť pijan, alkoholik; obracať kabát konať prospechársky, meniť presvedčenie, názory (najmä politické) podľa momentálnej potreby, situácie; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať niečo zo všetkých strán; obracať niečo na prach/na popol ničiť, pustošiť niečo; obracať niečo na žart/vtip nebrať niečo vážne, zľahčovať, znevažovať niečo; obracať niečo naruby al. obracať niečo hore nohami a) celkom meniť, premieňať niečo (často v negatívnom zmysle) b) robiť niekde zmätok, neporiadok (obyč. s úmyslom nájsť niečo) c) meniť význam povedaného, prekrúcať niečie slová; obracať niečo navnivoč kaziť, ničiť, znehodnocovať niečo; obracať niekoho, niečo na posmech zosmiešňovať niekoho, niečo, vysmievať sa niekomu, niečomu; obracať oči/zrak k nebu modliť sa, vzývať Boha; obracať oči v stĺp/stĺpom/stĺpkom a) upadať do mdlôb, omdlievať b) s meravým pohľadom vyvráteným celkom nahor posmešne, opovržlivo prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie a pod.; publ. obracať peniaze dávať peniaze do obehu, obyč. na dosiahnutie zisku, podnikať s peniazmi; obracať reč/rozhovor na niečo, na niekoho začínať hovor, reč o niečom, o niekom inom, meniť tému rozhovoru; obracať si niečo v hlave veľmi o niečom premýšľať, uvažovať; publ. obracať skóre/stav/vývoj zápasu/súboja meniť nepriaznivý priebeh športového zápasu vo svoj prospech; obracať [v ruke/v dlani] každú korunu/každé euro/každý cent/každý peniaz [dvakrát] a) hospodárne zaobchádzať s peniazmi, nemrhať, šetriť; nemať dosť peňazí, byť chudobný b) byť skúpy; obracať zbraň/zbrane proti niekomu ohrozovať niekoho zbraňou, chcieť zaútočiť na niekoho
▷ dok. k 1 – 9 ↗ obrátiť, k 10 ↗ vyobracať

obracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ vyberať sa do opačnej al. do inej polohy, meniť (obyč. vodorovnú) polohu tela, prevracať sa; syn. otáčať sa: o. sa na chrbát, na brucho; o. sa z boka na bok; celú noc sa nepokojne obracala v posteli; Chlapec sa často obracal z jednej strany na druhú, prehadzoval, ba aj čosi vravel zo sna. [A. Habovštiak]
2. (kam; ø) ▶ očami, hlavou, trupom al. celým telom robiť istý (čiastočne kruhovitý) pohyb, obyč. na nejaký popud al. s nejakým cieľom; syn. otáčať sa: o. sa tvárou k slnku; o. sa za hlasom; herci sa obracajú k publiku; všetky oči, pohľady sa obracali k prichádzajúcemu hosťovi; kráčaj a neobracaj sa! neobzeraj sa; o. sa k niekomu chrbtom ↗ i fraz.; zver čosi vetrí, obracia sa za každým pachom; Za každou vetou sa obracia na svoju ženu ako na svedka a ona horlivo prikyvuje. [V. Švenková]; Každý sa cítil lepšie, usmievali sa a dievčence boli krajšie a všetky ženy mladšie. Aj starší páni sa obracali za nimi. [MT 1960]
3. (ø; kam) ▶ meniť svoj doterajší smer a vyberať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) mieriť naspäť, vracať sa; syn. otáčať sa: na konci chodby sa obracia a ide späť; auto sa obracia na úzkej ceste; kormidlo doľava – loď sa obracia doprava; miesto, kde sa obracajú električky, autobusy; vietor sa obracia ↗ i fraz.; tu sa rieka obracia na severovýchod stáča sa; Sleduje, ako sa cigánske vozy začínajú obracať a vracajú sa k táborovej bráne. [A. Baláž]; Ešte posledný pohľad ako z lietadla – na more inverzných mrakov pod nami – a obraciame sa smerom nazad. [Cs 2008] □ obracať sa na odchod chystať sa odísť, odchádzať; obracať sa na útek (obyč. o jazdcoch, o bojovníkoch) začínať utekať al. ustupovať, dávať sa na útek
4. (ø; na čo/kniž. v čo/k čomu) ▶ prechádzať nejakou zmenou, meniť sa, premieňať sa (obyč. v opak): počasie sa obracia; situácia sa začala o. v náš prospech; ich vnútorná bezmocnosť sa obracia v pomstu a nenávisť; pod kopytami koní sa zem obracala na prach; videl, že veci sa obracajú k lepšiemu
5. ((z čoho) na čo/k čomu; ku komu; ø) ▶ prechádzať premenou z neveriaceho človeka na veriaceho al. naopak; prikláňať sa k novej viere; prestupovať na inú vieru, prijímať iné vierovyznanie, konvertovať: o. sa na novú, pravú vieru; o. sa od modiel k Bohu; počet katolíkov prekonal počet protestantov, ktorí sa obracajú na ateizmus; V cirkevnej obci v Antiochii sa dialo niečo nové: pohania sa začali obracať na kresťanskú vieru. [SmN 2006]
6. (na koho, na čo (s čím; o čo)) ▶ upriamovať sa na niekoho, na niečo s nejakým cieľom, v úsilí dosiahnuť niečo, adresovať niekomu niečo, oslovovať niekoho: o. sa na odborníkov; o. sa na lekára so svojimi problémami, o radu; o. sa s výzvou na odbornú verejnosť; v krízových situáciách sa najčastejšie obraciame na najbližšiu rodinu; polícia sa obracia na občanov s prosbou o pomoc pri pátraní po nezvestnom chlapcovi; Často sa na mňa obracajú ľudia postihnutí ťažkým tragickým osudom. [Š. Sandtner] □ obraciam(e) sa na vás (Vás) s prosbou, so žiadosťou súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti
7. (proti komu, proti čomu) ▶ prejavovať k niekomu, k niečomu záporný, nepriateľský postoj, stavať sa proti niekomu, proti niečomu: v článkoch sa obracia proti cirkvi; podporovali ľudí, ktorí sa teraz obracajú proti nim; útočne sa obracia proti každému, kto pred ňou vynáša vedu, umenie [L. Ballek]
8. (proti komu, proti čomu) ▶ (o mienke, konaní, emócii a pod.) dostávať iný, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, kto na to dopláca, otáčať sa: verejná mienka sa obracia proti panovníkovi; hnev domácich fanúšikov sa obracal najmä proti rozhodcovi; vaša zhovievavosť a tolerantnosť sa obracia proti vám; Obracia sa to proti mne, všetko som pokazil [...]. [M. Zelinka]
9. (ku komu, k čomu) ▶ (o myšlienkach, citoch, prejavoch a pod.) byť zacielený, zameraný na niekoho, upriamovať sa, smerovať: matkine myšlienky sa obracajú k synovi; na tieto miesta sa viaže povesť o hrdinovi, ku ktorému sa obracali mysle mnohých poddaných; Veď práve tento vrch [Sitno] ospieval Andrej Sládkovič, práve k nemu sa s nádejou obracali zraky ľudu [...]. [KSl 1985]
10. trochu kniž. al. náb. (na koho/ku komu, k čomu) ▶ hľadať pomoc, útočisko (najmä v náboženskej súvislosti), uchyľovať sa k niekomu, k niečomu; syn. utiekať sa: zúfalý človek sa obracia na Boha, k Bohu; mnohí ľudia sa s dôverou obracajú k rozličným „predpovediam“; veľa sklamaných voličov sa obracalo k radikálnejšej ľavicovej strane
11. (k čomu, ku komu) ▶ myšlienkovo al. ideovo sa opierať o niečo, o niekoho; začínať sa (opätovne) hlásiť k niečomu: o. sa k tradičným hodnotám; intenzívne sa o. k antickej filozofii, k benediktínskej spiritualite; vo svojich literárnych záujmoch sa častejšie obracal k F. M. Dostojevskému; aj naša najmladšia generácia sa obracia k ľudovým piesňam
12. (k čomu) ▶ využívať, používať na svoju potrebu al. na istý cieľ: vo svojej tvorbe sa obracia k zvukovým formám; ak pred celovečerným filmom chceme premietnuť nejaký krátky film, často sa obraciame k animovanej tvorbe
13. (k čomu, ku komu (od čoho, od koho)) ▶ meniť svoje zameranie, preferencie: o. sa od sveta ľudí k neosobnému svetu vesmíru; literárna tvorba sa v 30. rokoch 19. storočia obracia od problematiky jednotlivca k sociálnej problematike
14. expr. (kde; ø) ▶ šikovne, obratne sa pohybovať pri práci; usilovne a so záujmom, často aj rýchlo a veľa pracovať, robiť, vykonávať niečo, usilovať sa, činiť sa; syn. zvŕtať sa, oháňať sa: o. sa pri práci, v práci; musí sa o. okolo malých detí; rezko sa obracia okolo sporáka; museli sa poriadne o., aby všetko stihli; rodiny sa mali čo o., aby vyžili
15. hovor. expr. (v čom; ø) ▶ dobre, šikovne si počínať (obyč. vo svoj prospech), vedieť si rady, vyznať sa: vie sa o. v každej situácii, v každom prostredí; ten sa dokáže vo svete o.!; naučil sa o. v živote a vyhrávať; Ferino, vyčítať si nebudeme, ty sa vieš obracať, a ja som chudák, čo sa mu smola lepí na päty. [M. Čeretková-Gállová]; Pri svojej obhajobe sa bude musieť riadne obracať, pretože jej hrozí až osemročný pobyt za mrežami. [P7 2007]
◘ fraz. karta sa obracia a) nastáva obrat v hre b) situácia sa mení, obyč. v prospech al. v neprospech niekoho; niekto sa v hrobe obracia al. niekto sa musí [ešte aj] v hrobe obracať deje sa niečo, s čím by mŕtvy nikdy nesúhlasil; obracať sa k niekomu, k niečomu chrbtom prestávať dbať na niekoho, na niečo, odvracať sa od niekoho, odmietať pomoc niekomu; obracať sa na nesprávnu/zlú adresu žiadať o pomoc, o radu niekoho nevhodného, nepovolaného; obracať sa po vetre al. obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie, názor podľa okolností; obracať sa späť/dozadu myslieť na minulosť al. na nejaký (dôležitý) úsek z nej; oči sa mu stĺpkom obracajú a) omdlieva b) umiera, dokonáva; publ. obracať skóre /stav/vývoj zápasu/súboja meniť nepriaznivý priebeh športového zápasu vo svoj prospech; publ. vietor sa obracia začína sa meniť situácia (najmä spoločenská, politická); žalúdok sa mu obracia a) chce sa mu vracať b) je veľmi znechutený niečím; život/svet sa [niekomu] obracia naruby/hore nohami životná situácia sa úplne mení (v opak toho, čo bolo)
◘ parem. na sviatok Obrátenia/na Obrátenie Pavla sa medveď obracia v brlohu na druhú stranu (25. januára, podľa cirkevného kalendára) zima je v polovici
▷ dok. k 1 – 13 ↗ obrátiť sa

obrátiť sa -ti sa -tia sa obráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (kam; ø) ▶ dať sa do opačnej al. inej polohy, dať sa z jednej strany na druhú, zmeniť (obyč. vodorovnú) polohu tela, prevrátiť sa; syn. otočiť sa: o. sa na chrbát, na druhý bok; batoľa sa obrátilo na bruško; obrátil sa z ľavého boku na pravý; prudko sa obrátil, až gauč zapraskal; chorý nebol schopný ničoho, ani len o. sa na posteli; chrobák trepotal nôžkami, nemohol sa o.
2. (kam; ø) ▶ očami, hlavou, trupom al. celým telom urobiť istý (čiastočne kruhovitý) pohyb, obyč. na nejaký popud al. s nejakým cieľom; syn. otočiť sa: o. sa k prítomným, k dverám, od okna; o. sa tvárou k slnku; o. sa za pekným dievčaťom, za hlasom; gymnastka sa ladne obrátila na kladine; všetky pohľady sa obrátili k oblohe; ešte raz sa obrátil, aby nám zamával na pozdrav; obrátiac sa mi chrbtom, čosi zašomral ↗ i fraz.; Problém nastal vo chvíli, keď sa ten pán obrátil a na celú samošku skríkol: – Zlodej! Ukradol mi peňaženku! [R. Brat]; Slinky sa obráti o 180 stupňov a opatrne pozrie do zrkadla. [InZ 1999] ↗ i fraz.
3. (ø; kam) ▶ zmeniť svoj doterajší smer a dať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) zamieriť naspäť, vrátiť sa; syn. otočiť sa: obrátil sa a pomaly odchádzal; krátkym manévrom sa auto obrátilo a uháňalo nazad; na konci doliny sa turisti obrátili na sever; autobus sa musel niekoľkokrát o., aby doviezol všetkých záujemcov; keď sa vietor obráti, vyplávajú na more ↗ i fraz.; Lietadlo sa obrátilo nad dedinou a vracia sa nad kolónu. [L. Ťažký]; Zatým sa [kôň] pozvoľna, rovnakým tempom obrátil doprava a opäť na okamih zastal [...]. [J. Johanides]; Biela Orava je v týchto miestach široká iba toľko, čo sa kajakom obrátiš. [KSl 1974] □ obrátiť sa na odchod začať odchádzať, pohnúť sa smerom preč, chcieť odísť; obrátiť sa na útek (obyč. o jazdcoch, bojovníkoch) začať utekať al. ustupovať, dať sa na útek
4. (ø; na čo/kniž. v čo/k čomu) ▶ prejsť nejakou zmenou, zmeniť sa, premeniť sa (obyč. v opak): situácia sa obrátila v ich neprospech, k horšiemu; láska sa môže o. na ľahostajnosť alebo nenávisť; kedy sa tvoja náklonnosť k Michalovi obrátila na lásku?; ďalší deň sa počasie obrátilo; Verejná mienka sa prudko obrátila. [J. Karika]
5. ((z čoho) na čo/k čomu; ku komu; ø) ▶ prejsť premenou z neveriaceho človeka na veriaceho al. naopak; prikloniť sa k novej viere; prejsť na inú vieru, prijať iné vierovyznanie, konvertovať: o. na katolícku vieru; o. sa z konfucianizmu na kresťanstvo; nejeden hriešnik sa obrátil; svedectvá ľudí, ktorí sa obrátili z nevery, neviery na vieru; za sovietskeho režimu sa väčšina obyvateľstva obrátila na ateizmus; [...] neprestali [arabskí obchodníci] kráľa presviedčať, že najlepšie urobí, ak sa obráti na Mohamedovu vieru. [A. Pauliny]
6. (na koho, na čo (s čím; o čo)) ▶ upriamiť sa na niekoho, na niečo s nejakým cieľom, v úsilí dosiahnuť niečo; adresovať niekomu niečo, osloviť niekoho: o. sa na advokáta, na súd; o. sa s otázkou na prednášateľa; mnohí sa naňho obracajú o pomoc, s prosbou o radu; o. sa s konkrétnou požiadavkou na niektoré školy; o. sa s podnetom na inšpekciu životného prostredia; turisti neovládali reč a nevedeli ani, kam sa o.; [...] obráti sa na prítomných: – ... nemáte niekto papierové vreckovky? [S. Lavrík] □ dovoľujem si, dovoľte mi obrátiť sa na vás (Vás) al. chcem sa na vás (Vás) obrátiť s prosbou, so žiadosťou súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti
7. (proti komu, proti čomu) ▶ prejaviť k niekomu, k niečomu záporný, nepriateľský postoj, postaviť sa proti niekomu, proti niečomu: vzoprel sa a obrátil sa proti otcovi; prečo si sa obrátil proti mne, čo také som ti urobil?; zviera sa obrátilo proti svojmu pánovi; bezpečnostné zložky sa obrátili proti väčšine vlastných občanov [A. Hykisch]; Mladý básnik sa obrátil proti národnej ľudovej tradícii a hegelianizmu skoršej školy spisovateľov [...]. [Rb 1989]
8. (proti komu, proti čomu) ▶ (o zmýšľaní, konaní, emócii a pod.) dostať iný, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, kto na to dopláca, otočiť sa: verejná mienka sa obrátila proti štrajkujúcim; ich svedectvá sa napokon obrátili proti nim; matkina potláčaná zlosť sa obráti proti dcére; ostrie Francúzskej revolúcie sa obrátilo aj proti cirkvi; kliatba sa mohla o. proti tomu, kto ju vyslovil; Otcove služby štátu sa obrátili proti nám, jeho deťom [...]. [L. Ballek]
9. (ku komu, k čomu; na koho, na čo; kam) ▶ (o myšlienkach, citoch, prejavoch a pod.) byť zacielený, zameraný na niekoho, na niečo, upriamiť sa: ich myšlienky sa obrátia na existujúce alebo hroziace zlo; na chvíľu sa odmlčal a jeho myseľ sa obrátila inam; jej prúd lásky sa obrátil výhradne k deťom; Wilhelmínina pozornosť sa náhle obrátila k vznešenejším veciam. [J. Lenčo]
10. trochu kniž. al. náb. (na koho/ku komu, k čomu) ▶ vyhľadať pomoc, útočisko (najmä v náboženskej súvislosti), utiecť sa k niekomu, k niečomu; syn. uchýliť sa: vrúcne sa o. k Bohu, na Boha; o. sa k viere; neobráť sa k neprávosti; možno sa treba viac obrátiť k umeniu, literatúre, hudbe
11. (k čomu, ku komu) ▶ myšlienkovo al. ideovo sa oprieť o niečo, o niekoho; opätovne sa prihlásiť k niečomu: o. sa k tradičným hodnotám; o. sa k antickej filozofii, k Platónovi; Odloží Sládkoviča, radšej sa obráti k večnému zdroju pokoja a viery, veď je kňazom [...]. [A. Baláž]
12. (k čomu) ▶ využiť, použiť na svoju potrebu al. na istý cieľ: o. sa k západným vzorom; vo svojej tvorbe sa obrátil k ľudu; obrátil sa k tvorbe P. Picassa ako k najdôležitejšiemu inšpiračnému zdroju
13. (k čomu, ku komu (od čoho, od koho)) ▶ zmeniť svoje zameranie, preferencie: o. sa od zlého k dobrému; daj si pozor, neobráť sa k neprávosti; o. sa od vesmírnych problémov k človeku a spoločnosti; o. sa od prázdnych abstrakcií ku konkrétnemu mysleniu; obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu; Statočne potom niesol poznanie, že tí pevci neboli vždy len veľkí, zamlčal o nich niektoré pravdy, a tak sa neskôr od pevcov obrátil k vedomcom. [A. Baláž]
14. hovor. zried. (kde) ▶ byť, pobudnúť niekde, zdržať sa nejaký, obyč. kratší čas, zastaviť sa, navštíviť niekoho: Neraz sa obrátil u pána Gašpara Serédyho na Zborove, lebo sa ako susedia dobre znášali. [J. Horák]; Bola to vychytená reštaurácia, do inej by Angela ani nešla. Zbožňovala miesta, kde sa obrátilo veľa ľudí. [P. Nagyová-Džerengová]
◘ fraz. byť obrátený do seba [samého]/do vlastného vnútra sústreďovať záujem na svoj vnútorný život, byť uzatvorený vo vzťahu k ľuďom, nekomunikatívny, introvertný, byť introvert; karta sa obrátila a) nastal obrat v hre b) situácia sa celkom zmenila, obyč. v prospech al. v neprospech niekoho; niekto sa v hrobe obráti al. niekto by sa v hrobe obrátil o názore, skutku, s ktorým by niekto, kto už nežije, za svojho života nesúhlasil; obrátiť sa k niekomu, k niečomu chrbtom prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho, odmietnuť pomoc niekomu; obrátiť sa na druhý bok pokračovať v spánku; obrátiť sa na podpätku (rázne) odísť; obrátiť sa na popol celkom, úplne zhorieť; obrátiť sa na pravú/nepravú/nesprávnu adresu požiadať o pomoc, o radu niekoho vhodného, povolaného al. nevhodného, nepovolaného; kniž. obrátiť sa na/v prach prestať existovať, pominúť sa, rozpadnúť sa: náš vzťah sa obrátil na prach ↗ i parem.; obrátiť sa o stoosemdesiat stupňov celkom sa zmeniť charakterom, kvalitou, povahou, zmýšľaním a pod.; oči sa mu obrátili stĺpkom a) stratil vedomie, omdlel b) umrel, dokonal; publ. vietor sa obrátil zmenila sa situácia (najmä spoločenská, politická); všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne; žalúdok sa mu obrátil a) prišlo mu zle, na vracanie b) pocítil znechutenie, rozladenie z niečoho, z niekoho odpudivého, nechutného, podlého a pod.; život/svet sa [niekomu] obrátil naruby/hore nohami niečia životná situácia sa celkom zmenila (v opak toho, čo bolo)
◘ parem. bibl. [pamätaj, človeče‚] prach si a v/na prach sa obrátiš každý je smrteľný
▷ nedok. 1 – 13 ↗ obracať sa

obrátiť -ti -tia obráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho) ▶ dať, uložiť tak, aby bolo vidieť opačnú, protiľahlú stranu, dať, položiť opačnou, spodnou stranou navrch al. z jednej strany na druhú, prevrátiť; syn. otočiť: o. papier na druhú, nepopísanú stranu; o. pohár, vedro, sud hore dnom; o. palacinku na panvici; o. seno, aby preschlo; pred praním o. tričko naruby; naslineným prstom obrátil list v knihe; o. ruku dlaňou hore; opatrne obrátili raneného na bok, na chrbát; obrátil lienku ležiacu na chrbte; Najnižšia dáva! – Páni obrátili po jednej karte. [P. Jaroš]; Obrátil plátno [obraz] hore nohami, tmavé kopce teraz ovísali nadol ako závesy [...]. [V. Švenková], ↗ i fraz.; Keď bol malý, vedel si ju [perinu] nohou šikovne obrátiť chladivou vrchnou stranou k telu. [S. Lavrík]
2. (čo (kam)) ▶ dať niečomu istý smer, dať niečo do istej polohy, nasmerovať; syn. otočiť: o. hlavu nabok, dozadu, za zvukom; o. svoj pohľad, zrak k mužovi, na syna, smerom k dverám, do doliny; s povzdychom obrátil oči dohora; rozložil papier a obrátil ho proti svetlu; obrátila škatuľku tak, aby všetci videli jej obsah; podarilo sa mu o. kanoe bokom proti prúdu; [...] schmatol hlaveň a ráznym trhnutím ju obrátil proti stropu. [J. Červenák]; Obrátila sprchu proti svojej tvári. [As 2002]
3. (čo, zried. koho (kam)) ▶ zmeniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho, niekoho na iný, obyč. opačný smer; syn. otočiť: o. auto do protismeru; jazdec obrátil koňa a cválal späť; ledva obrátil traktor na malom dvore; vrátnik rázne obrátil návštevníka k dverám; prudko obrátil volant doľava skrútil; [...] prenikavo sa mi zadíval do očí a rozkázal: – Obráť loď na sever! [J. Lenčo]; pren. niekedy sa udejú také momenty, ktoré nám úplne obrátia život
4. (čo, koho proti komu, proti čomu) ▶ dať niečomu (aktu, konaniu, emócii a pod.) istý, obyč. nový, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, niečoho, usmerniť, zamerať; syn. otočiť: hnev, mrzutosť obrátil proti svojej žene; nepekným správaním obrátil všetkých proti sebe; všetky argumenty protivníka vyvrátil a obrátil ich proti druhej strane; nedopustite, aby nás politická moc obrátila proti sebe; Fakty zásadne len oznamujte, v nijakom prípade ich nekomentujte, to by mohli obrátiť proti vám. [M. Zelinka]; Dôkaz chytrácky obrátil proti mne. [K. Lászlová]
5. (čo ku komu, k čomu/na koho, na čo/kam) ▶ upriamiť, zamerať, sústrediť svoju al. niečiu myseľ, pozornosť, záujem a pod. na niekoho, na niečo: o. myseľ k vyšším, duchovným veciam; o. srdce k Bohu; o. pozornosť dieťaťa iným smerom, na inú vec; o. náš pohľad do histórie, do budúcnosti, na dôležité udalosti spoločenského života; o. záujem verejnosti na istý problém; tým činom chcel na seba o. zraky všetkých
6. (čo na čo/kniž. v čo) ▶ zameniť jednu vec inou vecou obyč. opačného druhu, zmeniť, premeniť: o. každé zlo, každú zlobu na dobro; o. ťažké utrpenie na dobrý cieľ, intoleranciu na rešpekt; usiluje sa o. život na hru, samotu na radosť; Ježiš obrátil vodu na víno, vo víno; o. krajinu na púšť, v púšť
7. (koho, čo (na koho, na čo)) ▶ priviesť niekoho, niečo k istej zmene, zmeniť (z hľadiska hovoriaceho obyč. v prospech niekoho, niečoho): o. pohanov na kresťanskú vieru; o. svoje presvedčenie, zmýšľanie; o. správanie človeka želaným smerom; nový manažment fabriky dokázal v posledných rokoch úplne o. trend hospodárenia; o. vývoj v cestovnom ruchu nebude jednoduché; strelili tri góly a úplne obrátili skóre; Svoje poslanie vidí v obrátení hriešnika. [Slo 2002] v jeho náprave
8. hovor. ▶ vydať sa na spiatočnú cestu, otočiť sa naspäť obyč. predčasne, bez naplnenia cieľa cesty: otec, obráť!; chcel zastaviť, o. a vrátiť sa domov; na konci ulice obrátili, lebo zabudli doma doklady
9. hovor. zried. (čo; ø) ▶ zmeniť názor, mienku: v tej chvíli sa všetko zmenilo a muž úplne obrátil názor; pôvodne presvedčení panslavisti po osobnej návšteve Ruska úplne obrátili
◘ fraz. expr. obráti [v ruke/v dlani] každú korunu/každé euro/každý cent/každý peniaz [dvakrát] a) je šetrný až skúpy b) nemá dosť peňazí; expr. obrátiť do seba pohárik vypiť na dúšok, obyč. alkohol; obrátiť kabát prospechársky zmeniť svoje presvedčenie (najmä politické); publ. obrátiť koleso času vrátiť sa (hlboko) do minulosti; obrátiť kormidlo niečoho zmeniť obyč. životné al. politické smerovanie niečoho; obrátiť list a) niečo uzavrieť, zabudnúť, nevracať sa k niečomu b) zmeniť tému rozhovoru; kniž. obrátiť niečo na popol a) úplne niečo spáliť b) zničiť, znivočiť niečo; obrátiť niečo na prach [a popol] zničiť, znivočiť niečo; obrátiť niečo na žart/vtip nevziať niečo vážne, zľahčiť, znevážiť niečo; obrátiť niečo naruby al. obrátiť niečo hore nohami a) celkom premeniť, zmeniť niečo (často v negatívnom zmysle) b) uviesť niečo do veľkého neporiadku, zmätku (obyč. s úmyslom nájsť niečo) c) zmeniť význam povedaného, prekrútiť niečie slová; obrátiť niečo navnivoč skaziť, zničiť, znehodnotiť niečo; obrátiť na posmech niekoho, niečo urobiť smiešnym, zosmiešniť niekoho, niečo, vysmiať (sa) niekomu, niečomu; obrátiť niekoho na správnu cestu postarať sa o nápravu niekoho; obrátiť oči/zrak k nebesiam začať sa modliť, prosiť Boha o pomoc; obrátiť oči v stĺp/stĺpom/stĺpkom a) upadnúť do mdlôb, omdlieť b) s meravým pohľadom vyvráteným celkom nahor posmešne, opovržlivo prejaviť nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie a pod.; obrátiť reč/rozhovor na niečo, na niekoho začať rozprávať o niečom, o niekom inom, zmeniť tému rozhovoru; publ. obrátiť skóre/stav vývoj zápasu/súboja zmeniť nepriaznivý stav športového zápasu vo svoj prospech; obrátiť zbraň/zbrane proti niekomu a) ohroziť niekoho na živote b) začať bojovať; obrátiť zbraň proti sebe chcieť sa zabiť, zastreliť, spáchať samovraždu
▷ nedok. ↗ obracať

obracať, -ia, -ajú nedok. p. obrátiť

|| obracať sa

1-7. p. obrátiť sa;

8. expr. dobre, obratne, šikovne si počínať: V živote sa skvele obracajú. (Letz) Ako sa len vie obracať vo vysokej spoločnosti! (Ráz.)

9. expr. (okolo čoho, okolo koho i bezpredm.) šikovne, rezko sa pohybovať (pri práci); usilovať sa pri práci, usilovne pracovať: Okolo ďateliny obracajú sa dve ženy. (Skal.) Musí sa veru riadne obracať, aby všetko zvládla. (Zúb.)

obrátiť, -i, -ia, rozk. obráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť; prevrátiť: o. list v knihe, o. seno, o. zem (pri oraní), o. kabát, šaty; Obráti kartu na zošite a píše. (Vans.)

● o. niečo na žart, na posmech urobiť z niečoho žart, posmech; hovor. o. niekoho na posmech vysmiať sa, urobiť si posmech z niekoho; o. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; o. kabát zmeniť presvedčenie; o. kartu a) zmeniť taktiku; b) zmeniť tému v reči; o. niečo naruby prekrútiť; o. niečo navnivoč zničiť; Iste musí každý groš aspoň tri razy obrátiť, kým ho vydá (Zúb.) pri kupovaní musí veľmi počítať.

2. (čo) dať niečomu opačný smer, otočiť späť, smerom dozadu: o. voz, kone, auto;

3. (čo) dať niečomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam: o. hlavu niekam; o. oči, pohľad, zrak na niečo, na niekoho pozrieť; Obrátila kroky k mlynu. (Zgur.)

● o. pozornosť, zreteľ na niekoho, na niečo dobre si niekoho, niečo všimnúť; o. reč, rozhovor (na niečo) prejsť v reči na istú (inú) tému; o. zbrane proti niekomu začať bojovať;

4. (koho, čo) priviesť k nejakej zmene, premeniť: Braček, už si ma dávno obrátil. (Vaj.) Mestá vaše na prach obrátime (Ondr.) zničíme. Obrátiť peniaze na múdrejšie veci (VHV) vynalož peniaze na niečo vhodnejšie.

5. zried. vrátiť sa, obrátiť sa, otočiť sa: Nože, Janko, prešli sme sa, obráťme. (Tat.) Obrátili sme tou istou cestou, kade sme prišli. (Ondr.);

nedok. obracať

|| obrátiť sa

1. zmeniť polohu, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa na druhý bok; o. sa na chrbát

● karta sa obrátila situácia sa zmenila;

2. zmeniť smer, dať sa opačným smerom: Zástup sa obrátil, začal opačným smerom cúvať. (Urb.) Voz sa v sade obrátil. (Kuk.)

3. otočiť sa istým smerom, zamieriť niekam: o. sa dolu cestou; Obrátil sa dolu dedinou. (Taj.) Všetky oči sa obrátili na človeka, ktorý vošiel. (Barč) Obrátil sa tvárou ku Kordošovi. (Min.) Pozornosť všetkých sa obrátila k ej. (Tim.)

● o. sa chrbtom k niečomu, k niekomu prestať si všímať niečo, niekoho, zanevrieť na niečo, na niekoho;

4. (proti komu) nepriateľsky sa postaviť proti niekomu: nože by sa mohli obrátiť proti nám. (Vaj.) Všetka ich zlosť sa obrátila proti Pařizkovi. (Urb.)

5. (bezpredm. i na čo) premeniť sa, zmeniť sa: Priateľstvo sa obrátilo na číry platonizmus. (Jégé) Počasie sa obráti. (Hor.) Človek nevie, kedy sa zlé na dobré obráti. (Fig.)

6. (na koho, na čo, ku komu) uchýliť sa k niekomu, k niečomu, obyč. s nejakou žiadosťou, prosbou: Obrátil sa na ňu o radu. (Tat.) Oznámili mu, aby sa obrátil na druhú firmu. (Jes.) Obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu. (Kuk.) Kráľovčíka zaliali slzy, lebo nevedel, kde sa má obrátiť. (Bedn.)

7. hovor. pobudnúť niekde, byť niekde: Otec sa tri razy obrátil v Amerike. (Skal.) U Kubincovcov sa neraz obrátil. (Letz);

nedok. obracať sa

obracať nedok.
1. csl dávať na opačnú, protiľahlú stranu, otáčať, prevracať: Seno treba obracaťi, žebe dobre schlo (Kociha RS); Vi dvaja mocňejší chicťe švorce a prasa pomáli obracajťe (Pukanec LVI); Obrácela som mu kabát a má zaz noví (Prosné PB); Aj na chrbed zme ju obracali (Jablonové MAL); Jag bulo suše polne z miadom, tag obraceľi slameňag verh na spodek, vžaľi taki krivi nož a krajni plašč virezaľi (Rozhanovce KOŠ); Ked bulo diźdźovno, ta śe chodzilo obracac (Lipovce PRE); obracaňie sena (Košťany n. Tur. MAR)
L. deska na obracaňie (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. pomôcka (náradie) na obracanie koží v kadi
F. rád poháre obracia (Rim. Píla RS) - rád si vypije; obracaťi na posmech (Lešť MK) - zosmiešňovať; obrácel kabát a zas sa má dobre (Prosné PB), furd inag obraca̋ kabát (Chyžné REV) - šikovne, pokrytecky sa prispôsobuje situácii tak, aby mu to bolo výhodné; podľa situácie mení rozhodnutie al. presvedčenie; obracá to jako zasraní papiér (Bošáca TRČ) - rieši niečo s nechuťou, odporom
2. dávať niečomu opačný smer, otáčať späť, smerom dozadu: Obrácel kravi a zaz oddichoval (Prosné PB); No na pretku ono ket śe vuz abo tu obracal, abo doľeva obracal, abo na zatku, ta to muśel bic ten nasat (Nemešany LVO); Na spotku snovaňice jezd išče dva koľički, dze še obraca nazat spretku hore (Brezina TRB)
3. dávať niečomu určitý (obyč. nový, zmenený) smer, otáčať, točiť: A ko_cviňu opárali, na tech reťazach hu obracaľi (Čelovce MK); Tak povedaju, ked veter dul, ta mľeľi, bo koľeso obracalo (Záhradné PRE); Dakedi ked duje viter, tod dim obraca, kruci hore dolu (Brezina TRB)
4. csl kopaním, oraním prevracať pôdu: Už v jeseňi začaľi obracaťi zen pod viňicu (Sebechleby KRU); Tú hlinu tag obracali, ten spodeg, abi prišól navrch (Ružindol TRN); Pluhon sa zem obracá (Trakovice HLO); Ket śe viňica zaklada, robi, ta śe źem obraca na śidzemdześat centimetri na hľipku. To je obracaňe (Sečovce TRB)
5. csl privádzať (niekoho, niečo) ku zmene, premieňať: Prvej največíh zbojňíkou obracaľi na žandárou (Stožok ZVO); Obrácil náturu (Bošáca TRČ); Dňeź už redž obracaju (Fintice PRE)
6. expr. udržovať neustále v pohybe, v činnosti, nenechávať na pokoji; napádať: Keť konár padnuu̯, padnuu̯ mu aj z ruojom na hlavu a čeli ho začaľi obracať (Lipt. Revúce RUŽ)
7. voj. zried. zastar. robiť výcvik, cvičiť so zbraňou: Ket ňebul šturm, ta bulo obracaňe zbroja (Haniska PRE)

obracať sa nedok. (obraceť se)
1. csl meniť polohu na opačnú, otáčať sa: A ťen kot sa obracau̯, ťen sa pomrdau̯ (Lešť MK); Tej noci som sa iba z boku na bog obracau̯ a nedajbože zaspať (Bobrovec LM); Kričal od boľesci a furt sa na tej posceľi obracal (Prosné PB); Dvomi sebe kľakľi a obracaľi śe zo zatkami gu sebe (Rankovce KOŠ)
F. obraca̋ sa z jazikom ako furman z batohom (Krivá DK) - je veľmi výrečný
2. vydávať sa opačným smerom, meniť smer: Oriem bes pohoňiča a biz neverel, jako sa vólki na úvrati samé o_ceba obracajú (Skalka n. Váh. TRČ)
3. otočiť sa určitým smerom; zamieriť: Ket parobeg zapiskal, to še obracelo za ňim (Rozhanovce KOŠ)
4. csl šikovne si počínať, usilovať sa, zvŕtať sa, starať sa: Na také lúke se treba obracet (Rochovce ROŽ); Dobre som sa misela obraceť, abi zmo dák po biaďe vižili (Revúčka REV); Ver, kod zme sťele, že be nám dobre dojila, tag zme sa misele dobre obracaťi, krm zaopatriťi (Čelovce MK); Zme sa museli dobre obracat, abi zme to za rok postavili (Čataj MOD); Moseli sa velice obracat, ket sceli desat krížóv reži za den omlácit (Modranka TRN); Jednim slovom, trebalo še fšadzi obracac, ňigdze še ňedalo postac (Brezina TRB); To śe treba kolo teho obracac (Dl. Lúka BAR)
5. odísť niekam s istým cieľom a následne sa vrátiť: Obracali sa (obchodníci) s_tovarom až do Vienne a do Srpska (St. Turá NMV)
6. gem expr. vyzvedať, vyšetrovať: Obracäu̯ ho, ďe to dau̯ (Hrlica REV); Dobre ho obracé, ale vuon ňižd na to (Mur. Dl. Lúka REV)
7. expr. biť, udierať: Ale ho dobre obraca̋ ťim bíšom! (Revúca)

obracať, obracať (sa), obracovať (sa) p. obrátiť

obrátiť dk
1. čo, koho otočiť, prevrátiť niečo, niekoho: ani geden ras koleso mlinskuo w zime woda neobrati (LEŠTINY 1747); bez meškáňí techdi obráťili jsu ju (Fatimu), bi voda, která mnozstwím swím díchaňi bila zacpala, viťékla (BR 1785)
2. čo (na koho/čo, k(u) čomu, v čo, ku komu, do koho/čoho, naproti čomu), kam dať niečomu, niekomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť, nasmerovať niekoho, niečo niekam: ktoz plot hradi, ten ma konce wobratiti do sweho dworu (ŽK 1473); my pak nemagice gegich žadost kde obratity, daly sme tu kupu do nasseho protokolon zapsaty (SLIAČE 1629) poslať; za mlady strom zehness gakkoliwek sam chcess, obratiss, kde se ti zda (BV 1652) nakloníš; potrestage wás kaznj swu na me y wasse neprately hnew swug obratim (ZA 1676); ga pak musim tobe zde na pamet uwesti, aby si twug umisl wssecek zde obratil na vitriol metalicky, a ne na mineralsky (OCh 17. st); kde Wach na tento czas swug pad obratil (P. PODHRADIE 1722); takowy wos s tymže pywom naspad obratyly (RUŽOMBEROK 1755); nech obrati ruce swoge ku ohňi (GV 1755); navem obvertere fluctibus: naproti wlnám obrátili hagow, lod (KS 1763); obrac ten kord do sebe samého (VP 1764)
L. obava sa poctiwe mestečko v tejto veci, aby nas wolako zas inač neobratili (SKAČANY 1773 LP); (oráči) uchopili swé plussne zeleza, hrable, kosy, motiky, wydlice a napominaicich hostúw do utyeku obrátily prinútili na útek; o. chrbát čomu odvrátiť sa od niečoho, prestať si všímať: prestaness želget, kdi sotwy chrbet Salentu obrátyss (PT 1778)
F. za tepla do hrdla o. komu čo hneď dať pádnu odpoveď niekomu: jesuiti wssak nedopustyli, aby gym tato potupa prisskrela, než ffalessnu powest wznássagýcim hlásnykom na pate byli a za tepla gým lharstwy gegych do hrdla obrátyli (PP 1734)
3. náb koho (ku čomu), na čo, k čomu usmerniť, napraviť niekoho k lepšiemu životu v duchu kresťanského učenia: bratry mily, pobludil-ly by kdo z was od prawdy a niekdo by gey obratil a naprawyl (BAg 1585); prosime tebe, Pane Bože, obrat hryssniky ku pokany (AgS 1708); Boh zesslal gedného z mrtwych, ktery neporadné geho (mládenca) kroky na prawu czestu miel obrátit o polepšení
L. o. chrbát k Bohu, Pánovi zavrhnúť kresťanské učenie: zlostňi hrissňicy obratili chrbet k Bohu (GŠ 1758); kolikrát, Pane, tlúkel sy na dwere srdca mého a predce odehnány sy byl y wždicky chrbet sem tebe obrátil (BlR 18. st)
4. čo (na koho/čo, do čoho), koho s kým, (k)u čomu, čo proti komu, čo pre/na koho použiť, vynaložiť; naložiť s niečím, s niekým: (100 zlatých) aby byli obraczeny wieczitie budto na kaplana, nebo na chude (ŽK 1508); newiem, yako se mnu Pan Buoh raczy obratiť (ŽILINA 1591); ktere penyze magy se ku kostolu obratyti (S. ĽUPČA 1603); dwa funti wosku, ktery se ma do kostela obratiti (VIEDEŇ 1660 E) na krytie nákladov kostola; wye-ly y o tom s., že by žaden gini maso zs (!) teg srnj k gakemu takemu osohu neobratil (H. JASENO 1674); penize na swug statek a na sebe obratyl pan Kaczerek (SKALICA 1685); Dobranye konye zagaly a takowe kony kde obratily (TRENČÍN 1700) dali, podeli; kdo bi kurwu prepustil pokriome, fl 12 z geho statku wezmu a pro familiu obratya (L. JÁN 1704); obrát silu proťi nemu, když začne brogiťi (GV 1755); wi ste gich (ústa) obratili k ruhani, k zlorečeni (MS 1758); penize, totissto fl 150, kde sem obratil, tess pre buduce wedomy ditkam mim dokladam (BENICE 1764)
5. koho (na čo, v čo, k čomu, (s) čím), čo (v čo, na čo, s čím) spôsobiť, priviesť zmenu niekomu, niečomu, premeniť niečo: ponize teyto czesti prerubaneg to wasse gest a yak chczete, bud na hag, bud na kopanicze sobe obrate (TRENČÍN 1587); Buoh to mračno obráti v jasno (ASL 1603-04); wi ste vprimne raddyli, ale u nas ta radda vprimna w zradu gest obraczena; slawny magistrat žilinsky wyzdwyhl niektere wecy po geho matce pozustale tomuže synačkowy od geho stareg matky a obratil gich na ssest tolary predal (ŽILINA 1607; 1698); Palkowu ženu taže Krisstoffičzka dawila a czert gu tak obratil, yako sama chtela (KRUPINA 1675); ludga gsu w howada obraceni (MS 1758); convertere hominum mentes oratione: obrátiti z dobrú reču mysel lidskú (KS 1763);
x. pren kdiž tímto fárao nebil hnutý, celího Egipta wody obrátil w krew (BN 1789) skrvavil vraždením
F. wsseczi slibugi nassi wiecz k dobremv konczy obrati(t) (BRATISLAVA 1567) o kladnom vybavení niečoho; bywssj wlastni bratri, tu neswornost w dobry pokog su obratili (RUŽOMBEROK 1600) o zmierení; (Život s. Jana Almužnara) dal sem z literi do litery poznowu witlaczit a na gaziky nasse prirozene obratit (ŽA 1732) previesť do iného jazyka, preložiť; flectere aliqvem oratione: ňekoho na slitowánj z reču obrátiti (KS 1763) obmäkčiť; o. čo v dobrú, na zlú stránku pokladať za prínos al. aj nedostatok, chybu: to se gym na zlu stranku neobracze (CA 1585); prosyme, žeby ste neracžyly nam to w zlu stranku obratyty, že tak neskoro za tymy lydmy chodyme (BELÁ 1596); gestly bichom vistupek vcžinily w mloweny, prosime w dobru stranku obratity raczite (B. BYSTRICA 1596); o. k (naj)lepšiemu, požitku, užitku (a potrebe), k úžitkom, o. na dobré, lepšie, na osoh a stranu, úžitok, zisk, pohodlie, o. v požitky, v zisk koho, aký na blaho, v prospech niekoho: ten ma geho (dieťa dané na výchovu na iný statok) vstawiti tomv, na kohoz zbozy zemrze, nebo ony mohu gescze to po geho smrti w pozytky swe obratiti; potom pak obrati to (erb bez tridsiatku) rychtarz k swemv pozytku; pakliz onen nechce odmieniti, tedy on ma to prodati a k swemv vzytku obratiti; czoz by sie dotykalo dielu bratra gich neboztika, zeby on Mikulass moczen byl wzeti, zgednati a tak czoz by gemv zdalo k naylepssiemv obratiti; aby woni (potomkovia) take toho wieczitie poziwali a pozitky k swemv lepssiemv obratili (ŽK 1473; 1473; 1473; 1482; 1507); Matiey Zongor ten dom gyz ma pod moczy y wladnosti swu drzeti, prodati, promeniti a k swey wuoli y k uzytkom obratiti (P. ĽUPČA 1553); takowe pokutni penize necht se na gedneho nebo druheho osoh anebo zisk obrati (VIEDEŇ 1660); lepssi mne gest ma w rukach miti a stateczek mug na buduczi lepssi me obratiti (BRATISLAVA 1662 E); wsseczky stawi s neho (z mlyna) Kubinyi Daniel sam y odwozil y na swu wlastnj toliko stranu a osoh obratil (LIPTOV 1691); (Bystričania) magu slobodu wsselike drewo samy witgat a k swemu užitku a potrebe obratit (P. BYSTRICA 1702); budeme myt slobodu executiu ze statku geho, yakowy se bude pačit, učynity a na obečne (!) dobre obratyty (ZÁBORIE 1714); kdo by se pak oponowal a nedal by takowe drewo na spoločne dobruo obratit (LIPTOV 1716); pakli bich buduczne na predepsanj termin složitt arendu zamesskala, slobodnj bude zwrchugmenowany p. bratt statek doloženj swogow wlasnou moczow mne z ruku wzat a na swog užitok, yako sa lubit bude, obratit (OBSOLOVCE 1748); ňenáwist neprátelsku mudry w zysk obráťí (GV 1755); prisaham duchodky rozmnožowati a prigate sprawedliwe wigewiti, na meske pohodlj obratiti (PONIKY 1797)
F. y to powedel, že tu paničku na mlgeko obratil (KRUPINA 1740) priviedol ju do druhého stavu; o. čo na/v žart, o. čo k smiechu nevziať, nezobrať vážne niečo: gestlj ginemu vblyziss nekomu, nagde se ty Achiles, ktery twogu pichu obratit muž k smychu (BV 1652); mnohy wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno, w potupni žert obrátili (PP 1734); vertere in ludibria: na žert obrátiti (KS 1763); o. v nič, na nič, navnivoč, vnivoč, o. na/v popol (a prach), naruby, na skazu znivočiť niečo, zničiť; zrušiť platnosť niečoho: abychme toto poruczenstwie s geho dobru wuoli mrtwe vczinili a ge w nicz obratili (BUDÍN 1481 SČL práv) zrušili platnosť testamentu; o ostatnom take, yak porozumiet gest, zebi ste minili y to wniwecz obratjty (TRENČÍN 1581); haydussi chtice tu pechotu tam pohubiti, domy zapalowali a tak dedinv w popel obratili (RUŽOMBEROK 1605); wie-ly swedek, že by Andrass z ginimy swimy towarissmj žito na pryehonje swimy wolmy nasylne zhubil a wsseczko na skazu obratil? (H. JASENO 1672); skrze ohen hrozny do welikeg uzkosti a psoty sau upadly a gegich pribitek na popel se obratil (P. ĽUPČA 1675); (mordári) dom zapaliti chteli, by tela mrtwe byli w popel a prach obratili (PoP 1723-24); Georg. Kollar naspatek tak zdraweho (koňa), gako mu ho (Georg. Bobákovi) dal, nedostal, nes takowyho nawniwocs obratiwse, skazil (S. ĽUPČA 1732); Hannibal Italiam foede destruxit: Hannibal Wlasku zem skazyl, w pustinu, w pustotu uwedl, naruby obrátil (WU 1750); mesto to (Jeruzalem) melo biti znižené (!), zkazene a nawniweč obracene aneb wiwracene (MS 1758)
6. náb koho (na čo, ku komu) urobiť veriacim: (Bože) obrad mne a obracen budu proto, žes ty Pan Buh mug (Le 1730); (sv. Peter) esste zadneho na wyru nebil obratil (MS 1758); abi ho Buh pokanim k sebe obratil (SS 18. st); obracať, -ovať ndk k 1: od bity a kramplowany potrikrat obraczeny wlny gedrnieg predniho wlasu a barweneg ma se platit od každeg wahy denarij 5 (PÚCHOV 1638 E); když (studnica) rychle gde, try aneb stiry mliny obracá (KrP 1760) poháňa; kdiz feldtzar wogensky tuž nohu chitel a sem tam gu obraczal (SKALICA 1773);
x. pren tyto podle domněnj a wůle swej slowo Krystowo obracaju (PW 1752) prekrúcajú
L. začal on swúg bezbožny gazyk proty Bohu obraczat (PeP 1770) rúhať sa
F. adcomodare se ad alicuius nutum: podle vetru kepenok obraceti (LD 18. st) o prispôsobovaní sa; k 2: kde mrcha gsauseda bez gedla muže sedla, kde chce ho richtuge, k wulj obracuge (BV 1652); z wozmi slobodnost magu obraczat wssade (P. ĽUPČA 1692); k Bohu očy swe obracal (PP 1734); powissil mu hlawu, bi obracal twar y očy na nebesku slawu (GŠ 1758); cysar nepritelúw porážal a do utikány obracal (PeP 1771) nútil k úteku; pren (bludári) wyďice, že gým ffortyl nesluži, obracagu konowy usta a naspát coffnu (PP 1734) otočia koňa; zmisly nasse a ponyžene prosby k sl. stolicy obraciame (RUŽOMBEROK 1776); ten který maso rezal a ďelil, podcťiwé na ních vždi obracal oko (BR 1785) všímal si ich
F. gestly kdo za konani negakej prace duchowneg netco da, to na lewu stranu obracat gest kiselost nepritelska (TP 1691) na zlé; k 4: Vasse V. Milost hnet nuoczi bude vidieti, kam se penize obraczeji a odkel som czo prigal (SKLABIŇA 1599 E); penize tij prigal na aurok Joannes Dungel tak, abij aurok sprawowal, kazdy rok syrotu aby zaodiwal, bud pak na gine potreby geg obraczal (ŽILINA 1620); schitralý welmy schitrale obracy wssecko (KoB 1666); (svedok) wiznawa, že nebohy pan Ivanka Mikloss ze statku sweho zakladal, ale pre gake priciny aneb kam penize obracal, newie (DRAŽKOVCE 1726); treti gazik utrhačny lasku w nenawist obraca (GV 1755); pokuty na nassu dedinku sa neobraczagu, ale wsseczky pri meste zustawagu (B. POTOK 1766)
L. zdaliž bližniho slowa ňeb učynki na zlu stranku obracass (CDu 18. st) pokladáš za zlé; o. k dobrému, osohu, úžitku, na osoh koho, čo, aký pre blaho, v prospech: z rur wosk newiberal a k swemu užitku neobracel (BREZNO 1660 E); samochtiac gich necžinily aneb k swemu osohu neobraczely (K. N. MESTO 1690 E); udelugeme-li netco s toho chudobnjm, oni to na sspatnj osoch obracugi (VP 1764) zneužívajú; y toto se ňekterým, kteřj roztržitost krále a syna geho k swému dobrému obraceli, neljbilo (SH 1786); o. čo v inú reč, o. reč na inú vec meniť tému rozhovoru: (bludári) raďi na gynu wec reč obracagu (PP 1734); to wsse (žena) w ginu reč obraczala (PeP 1770)
F. (deti) wasse (rodičovské) rozkazi len na smiech sebe obracagu (MiK 18. st) neberú ich vážne; o. v nič, vnivoč, v (prach a) popol ničiť; práv rušiť: gestli by ktera strana aneb z gegich dedičzov toto vrovnani lechkomiselne wniwecz obracely (ZVOLEN 1567 E práv) rušiť zmluvu; utwrdene wecy w nic obracety neslussj (KoB 1666); ten dlh caserugem a nihilugem a wnywoč obracugem (B. BYSTRICA 1675 E práv) pokladám za splnený; depopulator: hubitel, kterýž wssecko hubi, poplenitel w popel obrácuge (WU 1750); w prach a w popel smrt obraca pana y sedlaka (GŠ 1758); k 5: co gest že mezy wama prislowj obracáte za porekladlo toto w zemi yzrahélskég, kdiž powjdáte: otcowé gedli hrozen kysely a zubi synuw zdubňugú se (KB 1757); obrátiť sa dk
1. zmeniť polohu, otočiť sa; zvrtnúť sa: obratil se ke mne licem (ŠARIŠ 1626); Chowanecz geho (Symara) uderil obusskem, Symar se mu obratil, w hlawu gey uderil (ILAVA 1642); wladi nemam ani sa obratit (RADVAŇ 1714); liekj od dobrich lidj wezmucze, na misto sa mu usta obratilj ochrnutie úst pominulo; w noczj sa mu usta na zadek obratilj, takže fatens zle bol (KRUPINA 1741) sa vyvrátili; Janossik pak za twar sa chitel a k stene sa obratil ((P. BYSTRICA) 18. st)
L. ta wec tak sa obratila, že ne ga, ale druhi na misto moge k zneseni teg pokuti gest naleznuti (SKá 1787) tak sa stalo v môj prospech
F. pomislig sy, že se negak zle kostka obrati (GŠ 1758) o osude; z chrptem se obratiss ku Bohu a opowrhňess Pana teho (CDu 18. st) o odvrátení sa
2. pustiť sa, dať sa nej. smerom, zamieriť istým smerom: za humnem ma byti platcz swobodny ze wrat, czo by se wolow ssest obratilo (P. ĽUPČA 1561); kdo ho vie, kam se (Turci) obrata (BREZNO 1592 RaT); mezitim obratyl se Nemecz do domu Molytorisoweho (KRUPINA 1691); utekat budeme a obrátjme se naspát (KB 1757); my pak pessy lyd chodnykom gsme se obratyly (PREŠOV 1774);
x. pren obrat se naspatek maličko z twogu mislu (CDu 18. st) v myšlienkach vrátiť sa späť
L. aliter se res habet: wssecko se gináč obrátilo, gináč, než gak on powěděl malo iný priebeh; tandem resipuit: gedenkrate giž se obrátil na dobru cestu polepšil sa (WU 1750); oslabel Damassek, obratil sa na utekanj (KB 1757) utiekol; Antonin sám sobe poradit nemuže, na kteru stranu by se mel obrátit (VP 1764) ktorým smerom sa dať, ísť
F. (Ecebolus) gak na wrchu domu wrťýci se powetrňýk ta se obratil, kam wyter dul (PP 1734) o človekovi bez zásad
3. čo v čo premeniť sa, zmeniť sa v niečo: tanec a rozkoš našého těla v plač se obrátila (RL 1610-25); tato dedyna w plamen se obraty (N. PRAVNO 1631) zhorí; zimnica kasdodena obratila sa mi na tretgacku (RADVAŇ 1714); o. sa v nič, vnivoč, v ničomnosť, v prach (a popol), o. sa na márnosť, na prach i na popol zaniknúť, prestať existovať, zničiť sa, stať sa zbytočným, bezpredmetným: geho hledeny w nycz by sze bolo obratylo (TREBOSTOVO 1570 E); samy toho netagy, zie by pohanku newipasly a wniwecz se obratily (ILAVA 1632); tie (múry) z nektereg cžastky na marnost se obratily (KRASŇANY 1665); hned w prach se obráti a zhyňe swet tento; (tvorcovia) hned w nycemnost se obráta, gaknahle on (Boh) ge nezachowa (PP 1734); za cimer mal nass Otec prwi motiku, cepy, kossu, w potu twari chlieb swog wihledawal, kteri po zasslich pracach w prach a popel se obratil (MiK 18. st); ta starost po maličkem čase na ňic wynde a na prach y na popel se obrati (CDu 18. st)
4. náb ku komu zmeniť svoj vzťah k Bohu, prijať Kristovo učenie, kresťanskú vieru: Pan Buoh dag, aby pohani, ktery se nechtegj obratit, skoro zhlazenj byli (RUŽOMBEROK 1602) o prijatí krstu
5. ku komu uchýliť sa k niečomu obyč. s nej. žiadosťou, prosbou: abychom toto tak welike dobrodiny twé, (Bože), wyceg a wyceg poznawali a k tobie se w prawem pokanj obratice, prawú wděčnostj tobe čest a chwalu wzdáwali (Mod 1573 E); niemame se ke komu obratit (ŠARIŠ 1698); ponewač ga z mogu manželku a z mogimi ditkami neweduce čwo mam učinit a kam se obratit ((P. BYSTRICA) 1718); giž čas prissel wzhuru statj, čas se k Bohu obrátjti (PoP 1723-24); powjdá Pán Búh: Obrácte sa a čiňte pokánj zé wsseckych hrjchúw wassych (KB 1757)
6. kam podieť sa, ísť: wedia-li swedkowia, takowich zemrelich hospodaruow statkj powrchnje kam bi se obratilj (ILAVA 1646) potratili sa; starodawna kniha dedinska wolakde sa obratila a do wčilegsseg že gako kdo chce, tak pissu (ĎANOVÁ 1714) stratila sa
7. kam uchýliť sa, pobudnúť niekde, byť, zdržať sa niekde: kam se koli obrátím, smutný býti musím (RL 1571); wssade kde se kolwek obratyl, ssade sa mu zle wodylo (B. ŠTIAVNICA 17. st); (gróf) kdekolwěk byl, kam se obrátil, wssade chwálitebnu powěst ctnostech swých zanecháwal (SRo 1766); obracať sa, -ovať sa ndk
1. k 1: kde bi ho pihel (!), wideti sem proto nemohol, ze se Jano Zigo s tim kuolikom na nom obratczal (ILAVA 1651) bil ho; pod negwižssou kostou stehna, niže obracegjcjch se kosty stehna su (KoB 1666); hnedky (M. Prasrejka) ze swu ženu do tancza se dal, kteremu Wrabecz Duro powedel, aby se neobraczal, že gesste any do husiel nedal (BLATNICA 1734) necifroval, nevykrúcal sa; taky čas z boku na bok nemocný se obraca (SSt 1742); swina w blate se obraca k swemu potesseňí (GŠ 1758)
L. oboculos mihi hoc versatur: pred očima sa my obraca obchádzajú ma mrákoty; controversia est de hac re: w otázce se obracá wec je na uváženie (KS 1763)
2. k 2: abi swobodne mohly poddany wyhnaty (dobytok) na luky a uwratye bez prilisneg sskody y s pluhy aby sa mohly obraczaty swobodne na uwratyach (MARTIN 1643); kterež (helipropium polné) hned raniczko, když winde sluneczko, k nemu se obracuge (BV 1652); wyetr weliky a prudky kdekolwek se obracya (KoB 1666); na makowicy koruhwička po wětru se obracý (KrG 1704); synu, nemass se naspátek obracowati (KO 1782); slunco obracá se, to gest počina dolu zcházet (KrN 1795)
L. na kterúkolwek stranu (zástava) prewesena byla, na tu stranu wytestwy se obraczalo (PeP 1771) prikláňalo sa
F. o. sa chrbtom, zadkom (ku) komu nebrať niekoho vážne, nevšímať si niekoho: mladence, nemass se tim panum magstrum zadkem obracat (CA 1780); kďiž sa k nemu štesťj chrbtem obrácá (BN 1790)
3. okolo čoho vykonávať pohyb do kruhu: kuchar maso na ražnyech železnymy pjsky obracugjcymy se pecžye (KoB 1666); hyrečny Kopernjk zmyslel, že Slunco stogy a Zem se okolo neho obraca (KrN 1795); Zem, na kterég zostáwame, wisi též na powetri í obracá sa s nami wžďícki (DS 1795); mola volvitur: mlin se obracy (LD 18. st)
4. s kým, (s)čím (o)kolo čoho, v čom, v čo, k čomu, o čo zaoberať sa niečím, byť niečím zamestnaný, pracovať okolo niečoho: kteri by pak (učeň) okolo mlyna se obraczel a pracowal (TRENČÍN 1663); ten gysty (Š. Révai) okolo wsseligakeho hospodarstwy se obracal (ILAVA 1668); kunsst yazika obraca se kolo liter (OP 1685) súvisí, je v poznaní hlások; pro zisk y k nestatečnosti mnohi se obraca uchyľuje sa; ženam čistotnost prislucha a manželom práca, blázniwy dom, gak sa z blazny zbytečne obraca (GV 1755); obracag sa w dobrych skutkoch z weliku pilnosti (GŠ 1758) konaj; livor, laborare ex invidia: od ginsseho zawiďeti, w záwisti se obracati (KS 1763); kde takowy remeselniczy prebiwagu, kteri sa ohnom obraczagu (KOŠECA 1771); gesly o smereňu se neobracáss y ačkol. s krywdu trápeny mnjch négsy (BlR 18. st)
5. expr šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať: chodte k stolárowi, nech robi postele, powecte mu, nech sa čo môže obracga (ZL 18. st)
6. ku komu vyslovovať pripomienku, výzvu, prosbu na adresu niekoho, dôrazne pripomínať niekomu niečo, apelovať na niekoho: k tebe (človeče) se ga guss obracam a k tebe tuto mluwim (MS 1758); Maria Victoria k nemocznég sa obraczala, aby zažatu mysle búrku utissila (PeP 1770)
7. náb ku komu uchyľovať sa, utiekať sa k niekomu, niečomu: Bože, smilug se ty nade mnu a odpust my, nebo se k tobe obrácam (AgS 1708); aby ste sa od tychto márnych bohúw obracali k Bohu žiwému (KB 1756); unižene k slavnej stolici se obracime a za obranu a zastupeni žadame (JANOŠOVCE 1783 LP)
8. náb k čomu prijímať kresťanské učenie, (pravú) vieru, primkýnať sa ku kresťanskému učeniu, k Bohu: tj (ľudia), kterj se z pohanuw obracegj k wjre Krystowe, musj se prw naučiti člankum wjrj krestanske (LKa 1736); obracágte sa, hrjssnjci, a činte sprawedlnost pred Bohem; tén, který sa obrátal (!), ne skrze to, čo widel, uzdrawowal sa, ale skrze teba, který sy wsseckych Spasytel (KB 1756; 1757)
9. čo na/v čo meniť sa, premieňať sa na niečo: kterak to bjwa, že pssenica w rež cernu se obracy (KoB 1666); wosstiny ohněm rozpusstene w wosk se obracegj (OP 1685); to wssecko gaknáhle na zem padlo, hned na cerwi se obrácalo (VP 1764); hory a lesy na welké ginde winice se obracugu (PH 1770)
F. o. sa v nič, vnivoč, navnivoč ničiť sa, nivočiť sa: steny pece a gine veci, všecko navniveč se obracuji (PÚCHOV 1742 LP); abolesco: w nic se obrácým (WU 1750) zanikám; (zem) se kopá, hnogi a wniweč se obracuge (VP 1764)