Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe; o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie; o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto; o-ené očko, op. hladké; o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho; o. reč na iné

o. pozornosť na niečo všimnúť si

o. na posmech zosmiešniť; o. niečo na žart urobiť z niečoho žart; o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku; o. navnivoč zničiť; o-ťme list! hovorme o inom!

nedok. obracať -ia

// obrátiť sa

1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám; všetky oči sa o-li na ňu; vietor sa o-l

3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo; všetko zlé sa na dobré o-i

4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

karta sa o-la; o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať; o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

nedok. obracať sa

1. k 1 – 4

2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

žalúdok sa mu o-ia; o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obracať ‑ia ‑ajú nedok.; obracať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť saotáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáčapokrúcať sazastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcalavrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtítancovaťvykrúcať sazvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zemezvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sastáčať sazakrúcať sazatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľavazabočovaťzahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo dopravahadiť sakľukatiť saohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatilaotáčať satočiť saobracať sa: slnečnica sa otáča za svetlomzvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať satočiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deňexpr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1


krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiťotáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtaťobracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiťskrúcaťstáčaťzvŕtaťzakrúcaťzatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcaťvykrucovaťvytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


obracať porov. obrátiť, p. krútiť 1


obracať sa porov. obrátiť sa, p. krútiť sa 2, 3, usilovať sa 2


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať savybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapíkfraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracaťhovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsulhovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obracať, -ia, -ajú nedok. p. obrátiť

|| obracať sa

1-7. p. obrátiť sa;

8. expr. dobre, obratne, šikovne si počínať: V živote sa skvele obracajú. (Letz) Ako sa len vie obracať vo vysokej spoločnosti! (Ráz.)

9. expr. (okolo čoho, okolo koho i bezpredm.) šikovne, rezko sa pohybovať (pri práci); usilovať sa pri práci, usilovne pracovať: Okolo ďateliny obracajú sa dve ženy. (Skal.) Musí sa veru riadne obracať, aby všetko zvládla. (Zúb.)


obrátiť, -i, -ia, rozk. obráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť; prevrátiť: o. list v knihe, o. seno, o. zem (pri oraní), o. kabát, šaty; Obráti kartu na zošite a píše. (Vans.)

o. niečo na žart, na posmech urobiť z niečoho žart, posmech; hovor. o. niekoho na posmech vysmiať sa, urobiť si posmech z niekoho; o. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; o. kabát zmeniť presvedčenie; o. kartu a) zmeniť taktiku; b) zmeniť tému v reči; o. niečo naruby prekrútiť; o. niečo navnivoč zničiť; Iste musí každý groš aspoň tri razy obrátiť, kým ho vydá (Zúb.) pri kupovaní musí veľmi počítať.

2. (čo) dať niečomu opačný smer, otočiť späť, smerom dozadu: o. voz, kone, auto;

3. (čo) dať niečomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam: o. hlavu niekam; o. oči, pohľad, zrak na niečo, na niekoho pozrieť; Obrátila kroky k mlynu. (Zgur.)

o. pozornosť, zreteľ na niekoho, na niečo dobre si niekoho, niečo všimnúť; o. reč, rozhovor (na niečo) prejsť v reči na istú (inú) tému; o. zbrane proti niekomu začať bojovať;

4. (koho, čo) priviesť k nejakej zmene, premeniť: Braček, už si ma dávno obrátil. (Vaj.) Mestá vaše na prach obrátime (Ondr.) zničíme. Obrátiť peniaze na múdrejšie veci (VHV) vynalož peniaze na niečo vhodnejšie.

5. zried. vrátiť sa, obrátiť sa, otočiť sa: Nože, Janko, prešli sme sa, obráťme. (Tat.) Obrátili sme tou istou cestou, kade sme prišli. (Ondr.);

nedok. obracať

|| obrátiť sa

1. zmeniť polohu, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa na druhý bok; o. sa na chrbát

karta sa obrátila situácia sa zmenila;

2. zmeniť smer, dať sa opačným smerom: Zástup sa obrátil, začal opačným smerom cúvať. (Urb.) Voz sa v sade obrátil. (Kuk.)

3. otočiť sa istým smerom, zamieriť niekam: o. sa dolu cestou; Obrátil sa dolu dedinou. (Taj.) Všetky oči sa obrátili na človeka, ktorý vošiel. (Barč) Obrátil sa tvárou ku Kordošovi. (Min.) Pozornosť všetkých sa obrátila k ej. (Tim.)

o. sa chrbtom k niečomu, k niekomu prestať si všímať niečo, niekoho, zanevrieť na niečo, na niekoho;

4. (proti komu) nepriateľsky sa postaviť proti niekomu: nože by sa mohli obrátiť proti nám. (Vaj.) Všetka ich zlosť sa obrátila proti Pařizkovi. (Urb.)

5. (bezpredm. i na čo) premeniť sa, zmeniť sa: Priateľstvo sa obrátilo na číry platonizmus. (Jégé) Počasie sa obráti. (Hor.) Človek nevie, kedy sa zlé na dobré obráti. (Fig.)

6. (na koho, na čo, ku komu) uchýliť sa k niekomu, k niečomu, obyč. s nejakou žiadosťou, prosbou: Obrátil sa na ňu o radu. (Tat.) Oznámili mu, aby sa obrátil na druhú firmu. (Jes.) Obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu. (Kuk.) Kráľovčíka zaliali slzy, lebo nevedel, kde sa má obrátiť. (Bedn.)

7. hovor. pobudnúť niekde, byť niekde: Otec sa tri razy obrátil v Amerike. (Skal.) U Kubincovcov sa neraz obrátil. (Letz);

nedok. obracať sa

Morfologický analyzátor

obracať nedokonavé sloveso
(ja) obraciam VKesa+; (ty) obraciaš VKesb+; (on, ona, ono) obracia VKesc+; (my) obraciame VKepa+; (vy) obraciate VKepb+; (oni, ony) obracajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) obracal VLesam+; (ona) obracala VLesaf+; (ono) obracalo VLesan+; (oni, ony) obracali VLepah+;
(ty) obracaj! VMesb+; (my) obracajme! VMepa+; (vy) obracajte! VMepb+;
(nejako) obracajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor