Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obrobiť dok.

1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

nedok. obrábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrobiť ‑í ‑ia dok.

obrobiť 1. p. opracovať, porov. obrábať 2. p. prehovoriť 1


opracovať: upraviť povrch niečoho do žiadanej podoby • obrobiť: opracovať, obrobiť strojové súčiastkyobrúsiť (brúsením opracovať): obrúsenie drahokamuofrézovať (opracovať frézou) • ohobľovaťzahobľovať (opracovať hoblíkom): ohobľovať, zahobľovať hrady


prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriťnavravieťnaviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieťexpr. uvravkať (Jaroš)hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasilprehovoriťprevravieťpresvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostaliexpr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlasoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť na svoju stranu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obrábať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) rozličným spôsobom, rozličnými prácami (najmä oraním, kopaním, kyprením, hnojením) pripravovať, kultivovať (pôdu): jarné, jesenné obrábanie pôdy; racionálne, intenzívne obrábanie ornej pôdy; spoločné, družstevné, mechanizované obrábanie; obrábaná, neobrábaná pôda;

2. (čo) opracovávať niečo na potrebný tvar, dávať niečomu potrebný tvar: o. drevo; obrábanie kovov; o. súčiastku; strojové, rýchlostné, ručné obrábanie;

3. arch. (čo) venovať niečomu starostlivosť; pracovať na niečom, pestovať, kultivovať: Žiadame, aby každý kmeň, ktorýdačo osobitného, nárečie svoje obrábal. (Štúr)

4. expr. (koho) prehovárať, nahovárať: Do tých čias obrábal Klopačku, kým nesľúbil, že mu požičia tých čížiem. (Kuk.)

5. expr. (koho) biť, tĺcť: Začal (chlapec) milú slečnu päsťami obrábať. (Vans.) Milý Sancho, vidiac, že ktosi ho celkom vážne obrába, horko-ťažko sa zdvihol. (Fel.);

dok. obrobiť


obrobiť, -í, -ia dok.

1. (čo) upraviť pôdu na pestovanie plodín: o. pole, zem, pôdu, záhradu, vinice;

2. (čo) spracovať, opracovať: o. kožu, o. kov;

3. hovor. expr. (koho) sľubmi prehovoriť, získať pre niekoho, pre niečo: Vopred ich obrobili, aby mlčali. (Bodic.);

nedok. obrábať

Morfologický analyzátor

obrobiť dokonavé sloveso
(ja) obrobím VKdsa+; (ty) obrobíš VKdsb+; (on, ona, ono) obrobí VKdsc+; (my) obrobíme VKdpa+; (vy) obrobíte VKdpb+; (oni, ony) obrobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obrobil VLdsam+; (ona) obrobila VLdsaf+; (ono) obrobilo VLdsan+; (oni, ony) obrobili VLdpah+;
(ty) obrob! VMdsb+; (my) obrobme! VMdpa+; (vy) obrobte! VMdpb+;
(nejako) obrobiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor