obrobiť dok.
1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu
2. opracovať: o. súčiastky, kožu;
nedok. obrábať -a
obrobiť 1. p. opracovať, porov. obrábať 2. p. prehovoriť 1
opracovať: upraviť povrch niečoho do žiadanej podoby • obrobiť: opracovať, obrobiť strojové súčiastky • obrúsiť (brúsením opracovať): obrúsenie drahokamu • ofrézovať (opracovať frézou) • ohobľovať • zahobľovať (opracovať hoblíkom): ohobľovať, zahobľovať hrady
prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)
2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1
presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiť • ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiť • prehovoriť • prevravieť • nahovoriť • navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasil • získať • zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenu • uhovoriť • expr.: uvravkať • uvariť • hovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkali • arch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovať • oblomiť • obmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli
uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieť • expr. uvravkať (Jaroš) • hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasil • prehovoriť • prevravieť • presvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostali • expr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlas • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť na svoju stranu)
obrábať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) rozličným spôsobom, rozličnými prácami (najmä oraním, kopaním, kyprením, hnojením) pripravovať, kultivovať (pôdu): jarné, jesenné obrábanie pôdy; racionálne, intenzívne obrábanie ornej pôdy; spoločné, družstevné, mechanizované obrábanie; obrábaná, neobrábaná pôda;
2. (čo) opracovávať niečo na potrebný tvar, dávať niečomu potrebný tvar: o. drevo; obrábanie kovov; o. súčiastku; strojové, rýchlostné, ručné obrábanie;
3. arch. (čo) venovať niečomu starostlivosť; pracovať na niečom, pestovať, kultivovať: Žiadame, aby každý kmeň, ktorý má dačo osobitného, nárečie svoje obrábal. (Štúr)
4. expr. (koho) prehovárať, nahovárať: Do tých čias obrábal Klopačku, kým nesľúbil, že mu požičia tých čížiem. (Kuk.)
5. expr. (koho) biť, tĺcť: Začal (chlapec) milú slečnu päsťami obrábať. (Vans.) Milý Sancho, vidiac, že ktosi ho celkom vážne obrába, horko-ťažko sa zdvihol. (Fel.);
dok. obrobiť
obrobiť, -í, -ia dok.
1. (čo) upraviť pôdu na pestovanie plodín: o. pole, zem, pôdu, záhradu, vinice;
2. (čo) spracovať, opracovať: o. kožu, o. kov;
3. hovor. expr. (koho) sľubmi prehovoriť, získať pre niekoho, pre niečo: Vopred ich obrobili, aby mlčali. (Bodic.);
nedok. obrábať