obyčajný príd.
1. nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci al. používaný, nemajúci zvláštností, bežný, zvyčajný, obvyklý; normálny; nepríznakový: o. vojak (na rozdiel napr. od dôstojníka); písať o-ým písmom (na rozdiel napr. od ozdobného); o-é pero (na rozdiel napr. od plniaceho); o. zjav, úkaz; o. domáci poriadok bežný, zaužívaný; poľnohosp. o. výsev (na rozdiel napr. od krížového); Okrem obyčajných hostí boli tam mnohí občania, ktorí neboli členmi. (Vaj.) Dalo sa (z listu) vycítiť, že to nie je obyčajné zúfalstvo. (Urb.) Báli sa obyčajnej hory. (Ondr.); o-á teplota okolo 20 °C;
zool., bot. v mnohých názvoch živočíchov a rastlín: veverica o-á; lieska o-á; mat. o. zlomok napísaný v tvare a/b;
2. jednoduchý, prostý; priemerný, všedný; hrubý, nekultivovaný: Boli ti azda moji kamaráti veľmi obyčajní? (Gráf) Doviezol sa na obyčajnom furmanskom voze. (Kuk.) Som iba celkom obyčajný ustatý lodiar z prístavu. (Rúf.); hovor. to je o-á lož, o. podvod, o-é cigánstvo zrejmá lož, zrejmý podvod, zrejmé cigánstvo;
obyčajne prísl.
1. vo väčšine prípadov, zvyčajne, spravidla: Oktaváni, ako obyčajne, mnoho hovoria o maturite. (Ráz.) Obyčajne dym za krátko zmizol. (Hor.)
2. všedne, jednoducho; nekultivovane: urobiť niečo len tak o.;
obyčajnosť, -ti ž. zried. všednosť, priemernosť; nekultivovanosť: Svojím duchom prevyšuje všetku obyčajnosť. (Kal.)