chorieť -rie -rejú -rej! -rel -rejúc -rejúci -renie nedok. (ø; od čoho; z čoho; na čo; čím) ▶ stávať sa al. byť chorým, chorľavým; mať (často) narušený zdravotný stav, chorľavieť: ch. túžbou po prírode; začal ch. na nervy; deti v škôlke často chorejú; odkedy jej zomrel muž, pomaly chorela od smútku; ľudia chorejú zo sviatkov sú vystresovaní z príprav na sviatky; Keď dlho neprichádzal domov, chorela z obavy, že ho šťastie opúšťa. [L. Ballek]; pren. A tak chodníky začali chorieť na samotu, zarástli trávou a stratili sa nám z očí. [A. Habovštiak] pustli ▷ dok. ↗ ochorieť
ochorenie -nia -ní s. 1. ▶ fyzická al. psychická porucha zdravia, narušený zdravotný stav; syn. choroba: závažné, ťažké o.; nádorové, onkologické o.; infekčné, vírusové, alergické, zápalové o.; dedičné, prenosné, chronické o.; ochorenia srdca, obličiek, pečene; bakteriálne ochorenia dýchacích ciest; príznaky, prejavy ochorenia; trpieť psychickým ochorením; liečiť sa na reumatické o.; prekonať bežné detské ochorenia; správnou výživou sa predchádza vzniku civilizačných ochorení; Pozor na trvalé vlhko, spôsobuje plesňové ochorenia. [InZ 2000]
2. ▶ napadnutie rastlín nákazou, škodcami a pod.; syn. choroba: hubovité, nádorové ochorenia rastlín; proti ochoreniam stromov a škodcom sa dá účinne brániť
▷ ↗ i ochorieť
ochorieť -rie -rejú (ne)ochorej! -rel -rejúc -renie dok. 1. (na čo; čím; ø) ▶ dostať chorobu, stať sa chorým: vážne, ťažko o.; o. na chrípku, na cukrovku, na zápal pľúc; o. tuberkulózou, rakovinou kože, schizofréniou; psychicky, duševne o.; hráči ochoreli zo stravy alebo z vody; mohli o. od skazeného mäsa; niektorí hostia ochoreli po konzumácii domácich zákuskov; v triede ochoreli už pätnásti; starší človek ľahko ochorie; Cítim sa už dobre. Neochorieš odo mňa, neboj sa! [J. Šimulčíková]; Varoval som ťa, že z toľkej zmrzliny ochorieš. [M. Jedinák]
2. ▶ (o rastlinách) byť napadnutý nákazou, škodcami a pod.: môžu mäsožravé rastliny o.?; vyše storočný strom ochorel a hubovitá štruktúra koreňa vážne ohrozovala zdravie a bezpečnosť občanov [CN 2002]
3. expr. (na čo; čím) ▶ stratiť duševnú vyrovnanosť, rovnováhu v dôsledku veľkej vášne, citovej zaangažovanosti, prílišným vložením sa do niečoho: o. na lásku; V meste vzbĺklo vzrušenie. Námestie a ulice ochoreli zvedavosťou. [J. Lenčo]; srdce [hrdinu príbehu] ochorelo na túžbu [Film 2009]
◘ fraz. ochorieť na hlavu/rozum/mozog duševne ochorieť, zblázniť sa
▷ nedok. ↗ chorieť, k 1, 2 i ↗ ochorievať
ochorievať -va -vajú (ne)ochorievaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. zried. (na čo; ø) ▶ stávať sa chorým; mať (často) narušený zdravotný stav, chorieť, chorľavieť: starneme a ochorievame; čoraz viac ľudí ochorieva na rakovinu; deti ochorievajú na choroby, ktoré by nemuseli mať, keby boli očkované
2. ▶ (o rastlinách) bývať napadnutý nákazou, škodcami a pod.: včas rozoznať ochorievajúce stromy v mestskej zeleni
▷ nedok. ↗ ochorieť