odejduť, odenduť p. odísť
odejsť, odejť p. odísť
odchádzať p. odísť
odchodiť p. odísť
odísť, odejsť, odejť, odejduť, odenduť, čes odjíti dk
1. odkiaľ kam (pre čo) vzdialiť sa z istého miesta chôdzou: pakli by nebyli (rany) smrtelne, tedy odpowieda geden wedle osudu a ginssy odeydu bez winy; kterzyz by pak pacholek zenu ma zdawanu aneb zboziczko menowite a odemrzelo by od dieti, czoz by w swich roczech byli, ten dobrze muoze przycz odgiti (ŽK 1473); z miesta gest k przateluom neboli na službu odessel (SKALICA 1552); dosty sem, prawy, odpiral, že nemuozem tam odeyty (RUŽOMBEROK 1576); ness na gich mesto, gaknahle geden otyssiel a druhy umrel, drabou sem prygal (SKLABIŇA 1601-04); z toho krasniho žita odenditi (LADZANY 1655 E); kdežto swedek dosti maličzko odessyel, hnedky ohen wydelj (TURIEC 1670); druhy (poddaní) pre težobu odegst musely (ŠARIŠ 1698); mužeťe wi dwá odegdúť bez oznámeňy (BR 1785);
x. pren tento den giž odssiel od nas, prissla zarmucena noc (PoP 1723-24) uplynul
L. knyha zakona tohoto neodegde od ust twych, ale premysslowaty budess o nem dnem y nocy (ŠV 1675) o viere v niečo; o. na učenstvo, na vandrovku, na učenie vzdialiť sa za účelom zdokonalenia sa vo vedomostiach, v remesle: Andreas Raditsch odessel na učenstwy do Bilskeho; Andreas Baranowsky, ssustersky towariss, na wandrowku odessl (PREŠOV 1784)
F. dobre mjsta nezahral a gjž odssel (SiN 1678) o nepokojnom človekovi
2. s čím vzdialiť sa z istého miesta dopravným prostriedkom (loďou ap.): conscensio: s hagowem odgiti (LD 18. st)
3. od koho, koho, komu, od čoho, z čoho za akého opustiť niekoho al. niečo: pakliby hospodaře nemohlj od swogich pracz a robuot odgytj (CA 1585); czo se nagmladsseho sina dotycze, ten, ponewadz yak ona (Dorota) wiznala, yako zradcze od neg odessol (ZVOLEN 1596); kdi zahaslo swetlo, ze swedok odissiel Tomcani Janossa tam w dome (TURIEC 1649); ten minar wybgehel y z dwoma sini na mna a zbili ma a za mrtweho ma odessly (HATNÉ 1728); dawno ly ge, gak tya (muž) odissel? (BOJNICE 1762 DSJ); gako se má z musstu, který od presu odjde, w krátkem čase sladké wjno učinit (VK 1764); jako sy odessel s toho regementu aneb wislobodil a ktereho csasu (CHTELNICA 1765) ušiel, dezertoval;
x. pren ta robota od nas neodide (LISKOVÁ 16. st LP) nás počká;
x. pren nge tak pohani, ne tak bludary, nie tak od cirkwy swateg odpadlci (!), kteri z teg winnice wen odstupili a odessli (MS 1758)
4. komu, od koho (o dieťati) predčasne sa narodiť: čo bilo w neg (žene) počate, skrze diabelske nastroge a cari muselo od neg odgiti (S. ĽUPČA 1632); Jano, wssak si mi ti kazal, abich taku zenu hladala, ze ti daz penize geg, abi mi odislo (TURIEC 1649); pren potratiť: kdy ssaty prat chodila, na ssaffel padla a od toho padnutya geg dietya odisslo (ORAVA 1730); po tretj užjweg (koreň Finhagenu), posylnuge matku y djte, nedopusstia lechce djtetu odegiti (RT 17. st)
5. práv (o majetku) od koho, koho oddelením, odchodom uvoľniť sa z vlastníctva: kazdy czlowiek muoz swe wlastni zbozij wedle prawa dobyti, gestli geho prodal aneb zalozil anebo pak gemu odiato gest zemskym anebo obecznym sudem neb kterymkolwiek kusem od nieho by odesslo bez nasyle; aby giz psany Girzik Wladarz tiech osmnaczte zlattych zaplatil, w kterych miel ten duom od gich ruku odgiti (ŽK 1473; 1479); wtom bi statek od nieho anebo geho potomkuw bez peniezi odessel a odpadel (BÁNOVCE n. B. 1636); cztwrt, ktera byla otyssla od krwy zwrchu menowanych osob (ŽIAR n. H. 1715); za rolu, ktera jeho odessla, nyebohemu winalozel 10 ((BOŠÁCA) 1786)
6. čo, komu i bezpredm stratiť sa, zmiznúť: na mirce zebi odegsslo mett 30, s teho se acceptuge mett 21 (TRENČÍN 1652); wezmy gedneho mladeho wykrmeneho kapauna, toho ze ssnuorku zahrdus a powes, aby zadna krw neodessla (RT 17. st); pretiskny tj dwa kusy (masy zo žĺtkov a múky) pres čistú šatu, aby nečistota odissla (VK 1764) sa odstránila; yahna gedno mu odesslo, ktere on (Petrovič) wihledawal a že ho u Poljaka nenassel (PONIKY 1793); zaklinam te, poklade schowany nebo neschowany, aby nemohl nikam odgiti, ani w hlubokost zeme wpadnuti (RG 18. st)
7. zmeniť miesto, prejsť, presťahovať sa: Kowačzik odissiel na Nowu Wes biwaty (H. STRHÁRE 1700); umru-li, pak gen odegdu z toho sweta bidnosti (KK 1709); gestly by (Georgius Myslenický) pod gineho pána odessel (ORLOVÉ 1740); gidu dwa na put, gestli každodennne odegdu 4 mjle, za 15 dnuw na mjsto prigdu (LU 1775)
8. od čoho odvrátiť sa, odstúpiť, odpadnúť od niečoho: odssiels (človeče) od prikazanj, chodils po swe wuoly (PoP 1723-24)
9. (o človekovi) zomrieť: kto ge pak gisty, zwykl, ten nebo sslaku nebo zaduchu a strewny dny, kamene, zastawy wody, vmrtweny žaludka anebo nahle smrty a zadusseny, omdlewany neugde, a to se giž tak wprawe na mnohych zhledalo, že pred časem odessly (HL 17. st)
F. o. z tohto (plačlivého) života zomrieť: potom hned na druhi den wesele skonal a s tohto placzliweho ziwota odssiel (JELŠAVA 1595 E); geden budto hrjch smrtedlny cestu do nebe zawira, do pekla háže, zlu smrtu činy odgiti s tohoto žiwota (SK 1697); na mnohych zhledalo, že pred časem odessly (HL 17. st)
10. (o úžitkových zvieratách) uhynúť, zdochnúť: skrze nakazeny pluc a pecien ze statku roznieho nam odislo (RUŽOMBEROK 1767); skrzewa obeczny dúl ssessnast kusou (statku) odisslo gest (KĽAČANY 1772)
11. komu, od koho (o trvaní niečoho) minúť sa, prejsť; zaniknúť: wezmy žihlawy a cesneku, utlč na drobno a priwiaž žene na lewu ruku na mali palec, pokudz od nieg neodegde (choroba) (RT 17. st); abj tato choroba od teba odissla (D. KUBÍN 1726); predtim pak kdi prwssie dyetyi fatens nadagala a dietya odlučowala, musela si spomahati, zebi geg mlieko odisslo (KRUPINA 1739); gako Ssalamum doklada, neodegde zle od domu newdečneho (CS 18. st); gestli kragu časj a powetri gus gsuce su a zima odissla, w tomto mesici (marci) sa muže začgat segba (PR 18. st);
x. pren milosti sem dossel, srdce me zplesalo, zarmutek mug odssel (KK 1709); odchodiť, odchádzať [-(d)za-, -(d)ze-] ndk
1. k 1: zadny z stelliarow anebo z bratow nema odchodit w nedelny, budto w swateczny den před předikaciow (CA 1585); kdy kam odchazel, protož ty listy su zradne, od wolaktereho ssibala z chitrosti wydané (D. VESTENICE 1590); kdy odchazala, dal som Gey Welykomožneg panyeg f 11 (MOŠOVCE 1647); Lasslo od polowice krčmy arendi f 27, kdiž pan odchodil, nechtel daty (TURIEC 17. st); slissal-li swedek, kteri wolal tedi, gako pani guž odchodili, na ženi, wčžil sa magte do nich (RAKOĽUBY 1724); wčelki predpowidagj zli čas a desstě: ktere predwidice pri gasnem powetri buducu plutu, neodchodga daleko od klata (PR 18. st) neodletujú;
x. pren necht neodchazy od oči wassjch bazen Pane (SP 1696) nezabúdajte
L. na tem pusstj nemage on gak žitj, časem swim na žebrotu odchazel (KT 1753) išiel po žobraní; podani pustie domy zanechavaju a ven z dediny na služebny chlieb odchadzaju (DOMANÍKY 1784 LP) chodia slúžiť
F. bez wedomi hospodára ňeodchoď gak zagic (GV 1755) o úteku
2. k 2: Hilarion lodi se sweril, ktera do Sicjlie odcházela (VP 1764)
3. k 3: manželka Sandora pred swedkoma prisahal (!), že tu noc, kdi horelo, od gej boku naodchodjl (TURIEC 1670); (majstri na cestách) pro lepssy bezpečznost geden druheho nech neodhazagu (CA 1675); Susanna, pana Lawnj Janosse manželka, od neho odchadzala y odchazeti musela pre zatwrdilost srdce geho (BYSTRIČKA 1736); lebo y na yar že neweste periny wyhazal muž, a tak ma pryčzinu odchodit od nych (TURIEC 1754)
F. nechteg wic od dobreho umislu odchadzat (GŠ 1758) nerealizovať ho; nektery činia, že na wečnj žalar dawagi takowjch, kteri bj zbludili a od owčjnce gegich odchazelj (CS 18. st náb) vzďaľovali sa od kresťanského učenia
4. k 5: gestlize bi pak od Ondregowich ditek neb potomkou melo odchodit, mohli by k tomu gruntu Husarowskemu Matega Brusniho dytky k tomu sahaty (ŽIAR n. H. 1661); guž pole gim dobre nerodj, guž dobitek gim od ruku odchaza (KT 1753)
5. k 6: ktery (statok) nagprw w hore zaczal odchodit, nam negweczy prekassku roby (KĽAČANY 1771); ponevadž statek na nekterjch dedjnach odhadza, z teg prjčjnj žadneho neprepustjte na jarmark (S. VES 1786); potom naleg na to takoweg wody, čo nikde neodchodi a len na miste stogy (HK 18. st); nech odcházagú márne obraze a kráse, které nestalost mysslenek wytláča; kdyby se gedna s tych swjc woskowych odnássala z domu, blésk gey wssecek a cely spolú by odcházal (BlR 18. st)
6. k 7: drewo se dalo k tomu waru obecne, ktere odchodilo od mostu (ŽILINA 1681) pochádzalo; neodcházag do Aegypta, ale odpočjwag na zemi, na kterég powjm tebe (KB 1757); migro: scehugem se, preč odcházám, prenássám se z mjsta na mjsto (KS 1763)
7. k 8: nech se (človek) wssak nedomnjwá, že proto Pán s pretrhnútym koňéčne prátelstwjm od ňeho odcházat bude (BlR 18. st)
8. k 9: ponewadž ginssy se rodia a ginssy odchodia; ponewadž giny odchazegy a giny opiet se rodia na to mesto (CA 1585); decedo: umjrám, zemjrám, odcházám (KS 1763); o. na druhý svet, zo sveta zomierať: gak prwe ze sweta odchádzagú (BN 1790); lide geden za druhim umiragu a gako woda do mora, tak oni na druhi swet plinu a odhazagu (MK 18. st)
9. k 11: wzdegmež čžest Panu Bohu zwlasste chwile teto, když rok stary odchazy (KK 1709); scheticus: zymnica aneb hodónka, která ráda odcházá y ubjwá (KS 1763); dluho zima terva u nas a neskoro odchaza (ZUBRICA 1776 LP)
10. do čoho meniť svoju podstatu, meniť sa: (bieda) tresce ťelo za krátkého wssak času do zhnilosti odcházágjce (BlR 18. st)
11. odchyľovať, odkláňať; gram skloňovať: declino: skloňugi, odcházým (CL 1777)
odjíti p. odísť