Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj ma

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klineczalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prstpodhnúťzaložiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňuprehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiťskrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbaťpozahýnaťpozahybovať (postupne zahnúť)

2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiťodbočiťzájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cestyhovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkoviskoskrútnuť saskrútiť sastočiť sazakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bočiť, -í, -ia nedok.

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) vyhýbať sa niekomu, niečomu, strániť sa niekoho, niečoho: b. od ľudí, bočí od roboty vyhýba sa robote, je lenivý; Jeden od druhého bočí ako zlodej. (Jes.) Áno, pravda je, (Ivan) bočí, málo si všíma. (Fr. Kráľ)

2. uchyľovať sa od istého smeru, ísť do boku, odbočovať, zabočovať: Kozy bočili, hľadali kroviská. (Ondr.) Vytreští oči a bočí do svojej izby. (Al.)

3. nár. (na koho) zazerať, gániť: A ty naňho bočíš ako jasná strela. (J. Kráľ);

opak. bočievať, -a, -ajú;

dok. k 2 zabočiť, odbočiť, vybočiť


odbočiť, -í, -ia dok.

1. uchýliť sa od istého smeru, zabočiť: Odbočil z cesty a snažil sa predbehnúť Draka. (Chrob.) Odbočil s ňou do tichej uličky. (Jégé) Odbočí z hradskej na poľnú cestu. (Tat.)

o. z pravej cesty opustiť správny smer;

2. odchýliť sa, uchýliť sa od témy, predmetu v reči;

zried. i uchýliť sa od istého spôsobu konania: Trochu odbočím od knižky Podjavorinskej. (Škult.) Nemal rád tieto reči, ktorými sa snažil odbočiť z predmetu rozhovoru. (Krno) Autorka ani v novej knihe neodbočila od svojich manierov. (Mráz);

nedok. odbočovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

odbočiť dokonavé sloveso
(ja) odbočím VKdsa+; (ty) odbočíš VKdsb+; (on, ona, ono) odbočí VKdsc+; (my) odbočíme VKdpa+; (vy) odbočíte VKdpb+; (oni, ony) odbočia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odbočil VLdsam+; (ona) odbočila VLdsaf+; (ono) odbočilo VLdsan+; (oni, ony) odbočili VLdpah+;
(ty) odboč! VMdsb+; (my) odbočme! VMdpa+; (vy) odbočte! VMdpb+;
(nejako) odbočiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor