odbyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa zachovať k niekomu, k niečomu; zbaviť sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného), odbiť, odmietnuť, odbaviť: o. nápadníka, dieťa (s) úsmevom, žartom; nedať sa (ľahko, rýchlo) o.; príkro, rázne o. pouličného predavača; zakaždým ma chladne, stručne odbyje; pokúša sa o. desivú predstavu odohnať; o. požiadavky odborárov, poľnohospodárov; To nie je možné, – odbyl ho strážmajster s plnými ústami chleba a slaniny. [L. Ťažký]; Odbyl právne námietky voči svojej kandidatúre. [Pt 1999]
2. i odbyť si (čo) ▶ urobiť, vykonať istú úlohu, prácu, uskutočniť niečo zamýšľané, splniť povinnosť a pod., vybaviť, odbaviť (si): musí si o. prácu, povinnosti; v piatok by sme (si) mali o. nákupy; rýchlo odbyli pytačky absolvovali; svoju premiéru v reprezentácii si odbyli aj dvaja asistenti trénera; Vyjadril sa, že je to na obšírnu debatu a v jednom článku sa to odbyť nedá. [VNK 2001] vyriešiť
▷ nedok. ↗ odbývať1, k 2 i ↗ odbývať si1
odbyť sa -byje sa -byjú sa -byl sa -byjúc sa -bytý -bytie sa dok. zried. ▶ (o udalosti) skutočne prebehnúť v istom čase, uskutočniť sa, zrealizovať sa, odohrať sa; skončiť sa, zavŕšiť sa: schôdza sa odbyla pokojne; odbyje sa mu dvojmesačná výpoveď a je bez práce; Dobré bolo, že sa šarvátky odbyli už v prvej tretine [zápasu]. [VNK 2001] ▷ nedok. ↗ odbývať sa
odbyt -tu m. i star. ekon. ▶ (v centrálne plánovanej ekonomike) prvá fáza obehu tovaru (v súčasných podmienkach trhovej ekonomiky sa táto ekonomická kategória nazýva predaj): rýchly, stály, dostatočný o. výrobkov; rast, pokles odbytu tovaru na domácom, zahraničnom trhu; prideliť nových pracovníkov do oddelenia odbytu; pestovatelia majú starosti s odbytom zeleniny; reklama zabezpečila výrobcovi áut rekordný o. predaj □ ísť na odbyt, mať odbyt (o tovare) dobre sa predávať, míňať sa
odbývať sa -va sa -vajú sa -val sa -vajúci sa -vanie sa nedok. zried. ▶ (o udalosti) skutočne prebiehať v istom čase, konať sa, uskutočňovať sa, realizovať sa, odohrávať sa: každý rok sa bude jarmok takto o.; v kostolíku sa odbývajú krsty a sobáše; blahorečenia sa budú o. v Ríme; divadlá a estrády sa odbývali na priestrannej chodbe novej školy ▷ dok. ↗ odbyť sa
odbývať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. zried. 1. (koho, čo) ▶ odmietavo sa správať k niekomu, k niečomu; zbavovať sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného), odmietať, odbíjať: nedajte sa každému o.; úradník odbýval ľudí výhovorkami; netrpezlivo odbýva sestrine nápady
2. i odbývať si1 (čo) ▶ konať, robiť istú úlohu, prácu, plniť (si) povinnosť a pod., uskutočňovať, vykonávať, vybavovať, odbavovať (si): o. si prax, stáž v nemocnici; obec mala právo o. tri razy do roka jarmok; sobotňajšie stretnutie si kamaráti odbývali na štadióne; Musíme sa pristaviť i pri práci „tiežmajstra“, ktorý ju odbýva povrchne, kvalita a dôslednosť je mu cudzia, ale o to viac rečí. [Sko 1988]
▷ dok. ↗ odbyť, k 2 i odbyť si