Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

odcudziť dok.

1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty; o-ené peniaze

2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;

nedok. odcudzovať

// odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l; o. sa domovu;

nedok. odcudzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odcudzovať ‑uje ‑ujú nedok.; odcudzovať sa

odcudziť -dzí -dzia (ne)odcudz! -dzil -dziac -dzený -dzenie dok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudzí majetok, cudziu vec, vziať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. ukradnúť: o. peniaze; v škole často niekto niečo odcudzí; zlodej odcudzil z bytu elektroniku; susedovi odcudzili bicykel; obraz z výstavy odcudzil neznámy páchateľ; informácie boli pravdepodobne odcudzené z firemného počítača; ohlásiť odcudzenie cestovného pasu; Vlani odcudzili autičkári najviac áut v Bratislavskom samosprávnom kraji. [HN 2009]
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ urobiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: kamarátom sa podarilo o. mu domov; rozhodnutie by mohlo strane o. jej radikálnejších členov; dlhá rozlúčka odcudzí zaľúbencov; mesto odcudzilo syna rodičom
nedok.odcudzovať


odcudziť sa -dzí sa -dzia sa (ne)odcudz sa! -dzil sa -dziac sa -dzený -dzenie sa dok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; stratiť pocit spolupatričnosti, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzdialiť, ochladnúť, zľahostajnieť: o. sa rodine, bratovi; o. sa svojmu národu; o. sa svojmu poslaniu spreneveriť sa; deti sa odcudzia od svojich rodičov; manželia sa už vzájomne odcudzili; mnohí veriaci sa odcudzili cirkvi; odcudzili sa s dcérou; Ja by som nechcel, aby sa nám ľudia odcudzili, takí, ktorých sme mali radi a ktorí i nás mali radi. Ani nechcem, aby sme sa my odcudzili im. [A. Brázda]; Aj keď sme sa možno [Slováci a Česi] trochu odcudzili, vzťahy to nezhoršilo. [HN 2008]nedok.odcudzovať sa


odcudzovať -dzuje -dzujú (ne)odcudzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si privlastňovať cudzí majetok, cudziu vec, brať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. kradnúť: o. autá, psy, úrodu; o. dáta z počítača; páchatelia im odcudzovali materiál zo stavby; zlodeji odcudzujú nielen peniaze, ale aj osobné doklady
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ robiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: o. deti a ich rodičov; čas a vzdialenosť odcudzujú ľudí rodisku; lacná pracovná sila odcudzuje zamestnancovi prácu; Neznalosť jazykov ľudí odcudzuje [...]. [P. Dvořák]; Množstvo informácií, ktoré dostávame o všetkom, s čím sa v skutočnosti stretávame, nám odcudzuje vlastné prežívanie. [Slo 2008]
dok.odcudziť


odcudzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odcudzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stávať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; strácať pocit spolupatričnosti, odvracať sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzďaľovať, chladnúť, ľahostajnieť: o. sa okoliu, rodine, svetu; rodičia sa odcudzujú od seba; vlastná dcéra sa im začína o.; zrejme sa navzájom, jeden druhému odcudzujete; s manželom sa čoraz väčšmi odcudzujú; Nechápem, prečo sa tak odcudzujeme materinskému jazyku. [CN 2009]; Prestala sa [Viki] hrať s našimi deťmi a čoraz viac sa odcudzovala. [BŽ 2007]dok.odcudziť sa

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odcudziť, -í, -ia, rozk. -cudz dok.

1. (koho) urobiť cudzím, ľahostajným, chladným, najmä v citovom vzťahu: Kto mi ťa tak odcudzil? (Hviezd.) Akí boli šťastní, a teraz jej ho voľby odcudzili. (Taj.)

2. (čo) neprávom si prisvojiť, ukradnúť: o. peniaze, šperky;

nedok. odcudzovať, -uje, -ujú

|| odcudziť sa (komu, čomu, zastar. i od koho) stať sa citove ľahostajným k niekomu, k niečomu, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho: o. sa rodine, rodičom, národu, vlasti; Cítil, že sa mu Žofka celkom odcudzila. (Kuk.) Odcudzil sa od sestry. (Vans.);

nedok. odcudzovať sa

odcudzowať odcudzowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu