odcudziť dok.
1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty; o-ené peniaze
2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;
nedok. odcudzovať
// odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l; o. sa domovu;
nedok. odcudzovať sa
odcudziť -dzí -dzia (ne)odcudz! -dzil -dziac -dzený -dzenie dok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudzí majetok, cudziu vec, vziať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. ukradnúť: o. peniaze; v škole často niekto niečo odcudzí; zlodej odcudzil z bytu elektroniku; susedovi odcudzili bicykel; obraz z výstavy odcudzil neznámy páchateľ; informácie boli pravdepodobne odcudzené z firemného počítača; ohlásiť odcudzenie cestovného pasu; Vlani odcudzili autičkári najviac áut v Bratislavskom samosprávnom kraji. [HN 2009] 2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ urobiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: kamarátom sa podarilo o. mu domov; rozhodnutie by mohlo strane o. jej radikálnejších členov; dlhá rozlúčka odcudzí zaľúbencov; mesto odcudzilo syna rodičom ▷ nedok. ↗ odcudzovať
odcudziť sa -dzí sa -dzia sa (ne)odcudz sa! -dzil sa -dziac sa -dzený -dzenie sa dok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; stratiť pocit spolupatričnosti, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzdialiť, ochladnúť, zľahostajnieť: o. sa rodine, bratovi; o. sa svojmu národu; o. sa svojmu poslaniu spreneveriť sa; deti sa odcudzia od svojich rodičov; manželia sa už vzájomne odcudzili; mnohí veriaci sa odcudzili cirkvi; odcudzili sa s dcérou; Ja by som nechcel, aby sa nám ľudia odcudzili, takí, ktorých sme mali radi a ktorí i nás mali radi. Ani nechcem, aby sme sa my odcudzili im. [A. Brázda]; Aj keď sme sa možno [Slováci a Česi] trochu odcudzili, vzťahy to nezhoršilo. [HN 2008] ▷ nedok. ↗ odcudzovať sa
odcudzovať -dzuje -dzujú (ne)odcudzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si privlastňovať cudzí majetok, cudziu vec, brať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. kradnúť: o. autá, psy, úrodu; o. dáta z počítača; páchatelia im odcudzovali materiál zo stavby; zlodeji odcudzujú nielen peniaze, ale aj osobné doklady 2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ robiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: o. deti a ich rodičov; čas a vzdialenosť odcudzujú ľudí rodisku; lacná pracovná sila odcudzuje zamestnancovi prácu; Neznalosť jazykov ľudí odcudzuje [...]. [P. Dvořák]; Množstvo informácií, ktoré dostávame o všetkom, s čím sa v skutočnosti stretávame, nám odcudzuje vlastné prežívanie. [Slo 2008] ▷ dok. ↗ odcudziť
odcudzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odcudzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stávať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; strácať pocit spolupatričnosti, odvracať sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzďaľovať, chladnúť, ľahostajnieť: o. sa okoliu, rodine, svetu; rodičia sa odcudzujú od seba; vlastná dcéra sa im začína o.; zrejme sa navzájom, jeden druhému odcudzujete; s manželom sa čoraz väčšmi odcudzujú; Nechápem, prečo sa tak odcudzujeme materinskému jazyku. [CN 2009]; Prestala sa [Viki] hrať s našimi deťmi a čoraz viac sa odcudzovala. [BŽ 2007] ▷ dok. ↗ odcudziť sa
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
odcudziť, -í, -ia, rozk. -cudz dok.
1. (koho) urobiť cudzím, ľahostajným, chladným, najmä v citovom vzťahu: Kto mi ťa tak odcudzil? (Hviezd.) Akí boli šťastní, a teraz jej ho voľby odcudzili. (Taj.)
2. (čo) neprávom si prisvojiť, ukradnúť: o. peniaze, šperky;
nedok. odcudzovať, -uje, -ujú
|| odcudziť sa (komu, čomu, zastar. i od koho) stať sa citove ľahostajným k niekomu, k niečomu, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho: o. sa rodine, rodičom, národu, vlasti; Cítil, že sa mu Žofka celkom odcudzila. (Kuk.) Odcudzil sa od sestry. (Vans.);